Zaver

Konecne som sa dokopal k tomu spisat nejaky zaver. Najprv par slov k poslednym dnom - plaz bola stale fantasticka, ten pocit nicnerobenia po takmer 3 mesiacoch aspon mne stal za akekolvek cestovanie indickym vesmirom.
Samotna cesta domov nebola nic moc - zacali sme v stredu rano, bus, bus, lietadlo (Vasco De Gamma -> Bombaj), lietadlo (Bombaj -> Dilli), spanok na letisku (pekne krasne oprety o vlastne bagle v polohe sediaceho turistu), rano let Dilli -> Aman (Jordansko), a Aman -> Schwechat (Vieden). To uz mame stvrtok poobede, a kedze predplateny odvoz Student agency je plny uz 8 dni, tak sme sa nechali odviest Helcinymi rodicmi. Srabacke, ale alternativou bolo stravit dalsich 18 hodin na letisku do busu kam mame listok, eura na cestovanie uz nemam.
K cestovaniu - ti zmrdici (asi v Goe) mi znicili trekove bakule co som mal na boku baglu - hoci to bolo vsetko pekne zabalene vo vaku na bagel, ked som si bral bagel z dopravnikoveho pasu v Dilli, tak najprv siel vak, 5m za nim bagel, a po zburcovani personalu dopravcu nasli aj tie bakule, ale 1 bola rozlamana. Skoda, zazili vela a prekvapivo sa nerozpadli ani na treku okolo Annapurny - lepsie potvrdenie kvality nepoznam.
Takze ako to zhrnut? Najlepsi zazitok mojho zivota, a z celeho sa nam obom najviac pacil Nepal nielen na treku. India je skvela, ale ma svoje pravidla ktore su od tych nasich este kus dalej ako tie nepalske. Samotny trek sme zvladli bez nejakeho specialneho vybavenia, jedina znackova vec na mne boli boty, bagel a 1ks termo triko :) Kvalitu nahradila kvantita, a nebol problem, tym ako sa clovek hybe generuje dost tepla. Rozhodne sa vratime, tu otazka nestoji ci ale kedy a kam. A vzhladom na to ze sme za tie 2 mesiace Indiu iba lizli po povrchu, moznosti su kvanta. Zatial mi hlavou vrta bud mesacny trek v Nepale alebo Andamanske ostrovy. Dokopy prakticky nezlucitelne, takze bud sa hodi minca alebo urobi manazerske rozhodnutie (takze asi ta minca :D)

Goa

Naposledy sme sa ozyvali z Udaipuru, tesne pred 2-dnovou cestou smer juh. Neocakavali sme ziadne dalsie zazitky, iba ukrutne dlhu cestu pred nami. Ako to uz byva, ked clovek nieco necaka, na potvoru to pride :)

Aby som to objasnil ... Helca je nejaka nachcipana, a moja imunita zvlada vykryvat bezne hrozby, nie ked sme spolu 24 hodin. Takze sme nachcipani obaja, co je v rozpalenom Radjastane trosku absurdne, ale budiz. Pred odchodom sme sa rozhodli ist na veceru do podniku kde sme boli na obed, vedie to dedusko s babickou, v ich chovani bola akasi uprimnost, ktora vyzaruje daleko a neda sa imitovat (napada ma ista spojitost so skoleniami kde spominali ze slova su iba male % informacii predavane pri komunikacii). Ked som vysvetlil preco chcem zazvorovy caj, cesnak do chilli polievky a extra chilli do hlavneho jedla tak pripravili extremne dobre jedlo aj na indicke pomery. To nebolo vsetko, priniesli cistu kukrumu (zlta zlozka z europskeho "kari", ktore s indickym originalom nema nic spolocne; vela dokazanych pozitiv), urobili masaz tvare s tygrou mastou a kokosovym olejom atd ... Uz chapem preco maju v menu schovany dopis od sefa serie Rough guide (cca 300 roznych cestopisov z celeho sveta) o tom ze ziskavaju specialne hodnotenie za poskytovane sluzby. A to sa s tym nijak nechvalili 3-metrovymi bilboardmi ako ini, nie az tak vynimocne oceneni. Odchadzali sme odtial vysmiati ako leco, tak cisto prijemny pocit sme nemali uz davno. Takze pre cestovatelov - Queen cafe skryva vynimocnych ludi, objavene nahodou, pametane navzdy. Co dodat, len viac takychto necakanych zazitkov :)
Cesta samotna za moc nestala, co aj pisat o cca 44 hodinach cestovania vlakom, cakania, rychleho presunu v Bombaji a dalsieho cestovania. 9-hodinova cesta domov do Popradu sa zrazu zda akosi trivialna... Vdaka ochotnym ludom sme mali kde spat aj v 2. vlaku z Bombaja do Goy, pricom sme boli iba na ukrutne dlhom cakacom zozname na lehatka. Co dodat, ked indom nejde o $ su to skveli a ochotni ludia.
V Goe sme sa rozhodli ist na juh, kde mali byt najkrajsie plaze, a narozdiel od vacsiny turistov (a hlavne izraelcov) sme nesli do vyhlaseneho Palolemu, ale o 2km juznejsie do aktualne zapadakova menom Patnem. V kazdom ohlade lepsia volba, nadherna prazdna plaz, miestny trh za 5 rupek dosiahnutelny busom (alebo 2km chodza), vsade palmy, vrany, kravy na plazi... jednoducho tazka pohoda :)
More je az podozrivo teple, ale zase pokial som nechybal na hodinach zemepisu tak sme na urovni sahary.

Indicka plaz - 100% pohoda a kravicky okolo

Jedina vada na krase - nikde sa tu neda skakat do vody. Okraje dlhej plaze sice lemuju potencialne zaujimave skaliska, ale miestni varovali pred morskymi hadmi, co sa tam radi vyhrievaju a lovia v okolitych vodach. A to mi za to nestoji, pomoc by bola prilis daleko. Inak tu maju delfinov (na plazi nevidene) a zralokov ... asi 30cm velkych tzv. Baby sharkov. Na otazku kde je mama shark nastastie vysvetlili ze je to taky druh, velke tu vraj nemaju. Snad :) Inak tie Baby sharky vyzeraju ako perfektna zmensenina bielych zralokov, vratane charakteristickych odrastajucich zubov. Akurat ze ich ma clovek na tanieri 4 ks.

Baby sharky v celej svojej mrnavej krase (?)

Vplyv portugalcov je patrny (ano, hlavny vchod uz moc nesluzi :)

Jaisalmer & Udaipur

Po Jodhpure sme sa vydali nocakom do Jaisalmeru, mesta v pusti Thar. Vacsina tejto puste nie je typicka sahara s dunami, ale vyprahla pustina a kde tu krik alebo stromcek. Aj ked na tie duny tiez sem-tam dojde :)

Mesto ma klasicky postarsiu pevnost, aj ked impozantnosti tej v Jodhpure nedosahuje. Hlavna atrakcia su safari do puste na tavach, ja som zvolil kompromis v dlzke 2 dni. Helca bola chora a tak radsej zostala v meste, v pusti by sa jej to akurat zhorsilo. Vyrazalo sa rano jeepom, okolie mesta za moc nestalo, a cca po hodke sme dorazili k typkom s tavami. Take cestovanie na tave je rozhodne zaujimava skusenost, prvych par hodin je pohodlnych, pripomina to jazdu na konikoch. Akurat sa sedi asi tak 2x vyssie, tie chlpate potvorky maju dost dlhe nohy. Kazdy ma strasil ze na uvitanie schytam slizkeho flusa, ale nase distingovane tavicky neflusli po nikom ani raz. Ta drezura musela byt drsna...

Povinna prestavka na obed a odpocinok v tieni, to uz bolo moc teplo na nejaky pohyb. Vecer sme zakotvili v dunovom pase tak 500x2000m, zapad slnka bol velmi pekny, vsetko chytilo jemne pastelove farby. Spalo sa priamo na dunach, deka pod a deka nado mnou, samozrejme vsetko kratke... achjo :)

Kto si ako ustelie, tak bude mat piesok v ... zuboch, vlasoch, ociach ... :)

Spolocnost nam robili akurat velki cierni chrobaci zijuci priamo v piesku, pokusom overene ze neskodni, ziadni skorpioni ani ine breberky sa nekonali. V noci ma okrem zimy prebudil aj ukrutne svietiaci mesiac, nebo bolo ciste ako v 4900m v High Campe pred Thorung La. Podla toho svetla by sa dalo v pohode kracat, myslim ze to karavany niekedy takto robili ked bol cez den moc vypek. Dalsi den sa niesol v podobnom duchu, akurat boko subjektivne este viac teplo. Vypil som viac ako 5l vody, co je dvojnasobok spotreby na treku, takmer som sa nepotil a ... Tak nejak sa to vo mne stracalo :)

Nebolo to zase az tak prijemne, aj ked kolaps nenastal; bol som celkom rad ze je vylet za mnou. Rozhodne vynikajuci zazitok, ale napr. 3-dnovy vylet by som neodporucal. Sice bolo podla miestnych pohodove pocasicko, maximum je vraj maj-jun (teraz nebolo viac ako 45 v tieni, velmi suchy vzduch), ale ani 2 mesiace v indii & nepale neboli dostatocna priprava. Tak neviem co by pripravilo lepsie...

Vecer cesta -> Jodhpur, odtial ihned 5:30 rano -> Udaipur. Kazdy toto mesto chvali, nedalo sa minut, a aj tak je v smere nasej cesty na juh.Clovek takto sedi vecer v restike na streche hotela, sleduje odraz maharadzovho palaca postaveneho na ostrove, v dialke svetla nejakeho posvetneho miesta na vrcholku hory, okolo niekolko velmi peknych hinduistickych chramov, vsade hra indicka hudba, po strechach tu pobehuju kleptomanske opicky ... tato atmosfera sa neda zachytit, trosku mozno opisat, a je exoticky nadherna. Tak ina nez cokolvek co som doteraz zazil v mojom zivote, tu denna realita unikatna pre tuto cestu. Jedlo je kapitola sama o sebe - aj vylozene priemerne indicke jedlo skryva o dost viac napaditosti nez vacsina stredoeuropskych jedal, hlavne vdaka koreniu. A pritom vsetky korenia su bezne v obchodoch aj u nas, len to chce ukazat ze sa to da aj inak ... Napr. obligatna Malai kofta, maju ju snad vsade vratane Nepalu, a vsade chuti inak. A vacsinou skvelo - jediny rozdiel su spominane koreniny. Len treba byt opatrny pri objednavani, ja si vacsinou davam chilli verzie, a niekedy to znamena ze tam to chilli kvoli mne trosku pridaju, niekedy z toho urobia drsny chilli extrakt umne maskovany za pokrm. To potom pali 2x, niektorych sikulov co sme stretli aj viackrat, kedze sliznice su vsade po tele :D

Pohlad na palac v Udaipure z restiky v nasom hoteli

Ghorakpur & Bharatpur

Z Chitwanu smerujeme spat do Indie, nieco mi hovori ze budem este mocne spominat na kvalitu sluzieb v Nepale. Cesta mala trvat tak 6 hodin s prestupmi, bolo to skor 10. Ale co uz, ciel je Rajastan, a to je veru cesta daleka. V Ghorakpure na vlakovke asi tak milion ludi, nikto nevie poriadne anglicky, takze behame s 20-25 kg baglami vo velkom skleniku. Zaver - listky do Agry (prestup) nie sa. Mozno rano, adios.

Celkovo mizerny dojem podtrhuje fakt ze sme spat v dost autentickej indii - spina, smrad a hovienka vsade, ludia otravni, hotely mizerne. Ako povedala jedna anglicanka co mala ist vecer do Dilli a rano sme ju stretli na stanici stale cakajucu - 'shithole' :) Jedine jedlo sa zlepsilo, nepalci moc nevedia pouzivat korenia, jedine dobre bolo v Chitwane, co je blizko hranic. Poulicne jedlo vyborne, nastastie bez nasledkov (po dlhom case sme si neboli isti).
Rano sa chaos opakuje, priamy vlak neexistuje, tak volime miestny s vyhliadkou na 12-hodinovu cestu niekam smer Agra, ale zdaleka nie tak daleko. 2.trieda je aspon prazdna, takze je dost miesta a clovek docita/dopise nejake resty.Prestup v byvalom kolonialnom meste Lucknow, jedine co mi z neho utkvelo v pameti bola restika na stanici, posobila bezpecne a ... nebola. Nejaka kokosova omacka skryvala zakerne breberky, a to tak moc ze by sa z toho jeden posral. A co dvaja...
Rano koncime v Bharatpure, cieli naseho putovania po cca 48 hodinach. Vyberame hotel blizko narodneho parku, pomaly nakopava basta s breberkami. Mna to iba lizlo, ale Helca si to vychutnavala par dni, ale mohlo to byt aj horsie, o dost horsie. No jo, schudnut sa da nielen trekovanim :)
Flakam sa sam mestom, tradicne tu maju v strede pevnost s priekopom, v nej sa normalne zije. Je tam aj zaujimave muzeum, konecne normalne vstupne. A vidiet ako sa pod rukami miestnych meni sprachnivela ultra-hrdzava puska z 19. storocia na krasne vylesteny muzealny kusok za to stoji. Maju tu aj kopec vykopavok, najstarsie maju viac ako 2000 rokov, ale co zaujalo zdaleka najviac bol cca 1.5m velky shivov lingam z ~12. storocia.
!!! POZOR! NEKOREKTNE CITANIE !!!
Lingam = shivov penis, v sucasnej dobe zobrazovany iba ako falicky stlpik, ale toto bola trosku ina kava. Teda kava ... Proste toto bol giganticky pindour s omnoho vacsou urovnou detailov nez moderne zobrazenie. Tomu hovorim predmet uctievania! Ziadne podivne kriziky alebo ine obskurnosti, tu na to sli od lesa (resp. odinakadial) :D
!!! END OF NEKOREKTNE CITANIE !!!
Park ako taky bol skvely, prenajali sme si bajky a na nich pokryli dost velku cast po cestach/necestach. Videli sme opicky, srnky, kojotov, a asi milion roznych druhov vtakov, co tu chodia ponad himalaj prezimovat zo sibire. Teda aspon tie co to zvladnu.

Skupinka, ti vyssie pustaju veci na nizsie umiestnenych :)

Medzitym sme vymenili hotel, smrad z divne fungujucej zumpy nas vyhnal do ineho hotela. A kuchyna bola prapodivna, indicke jedla bez indickych korenin. Smrad zmizol, izby ciste, cena o polovicu vyssia. Potom vsak prisli ranajky pred navstevou parku. Smazene vajicka na toaste mali zabezpecit dost energie na bajkovanie, ale po asi 6 vytiahnutych vlasoch, 2 muskach a mravcovi, vsetko zapecene do vajicok, som to vzdal. Taky hnus by som vyhodil aj na treku, nieto este tu. Takze pre putnikov - hotely Evergreen a Jungle su 'shithole'.

Dalsia zastavka Jodhpur s velkou pevnostou nad mestom, cesta sa na uvod skomplikovala tym ze nam blbo vystavili listok, tak sme asi hodku 'spali' dvaja na 1 lehatku, aj tak sa da, ale nastastie potom sa to uvolnilo. Potom poranu mi 3 ludkovia svorne tvrdili ze sme v Jodhpure, a pritom to bola nejaka ukrutna prdel ktorej meno som zabudol. To sme zistili az po vystupeni, tak hybaj spat do vlaciku. Niekedy su miestni velmi mili, priatelski a napomocni, ale niekedy ma clovek chut strielat. Dost nas zaskocila ukrutna kosa v noci, nemyslel som ze budem v indii este potrebovat fleesku. Jodhur ako taky skvely, pevnost samotna nam zabrala take 3 hodky. A tych nadhernych veci v nej...

Jedno z Jodhpurskych diel sledujucich udolie

Cez noc do Jaisalmeru, mesta blizko hranic s Pakistanom. Pekna pevnost a okolie, ale hlavna atrakcia su safari na tavach v pusti. Tak uvidime ako to cele dopadne ...

Mapka Rajasthanu

Kathmandu & Chitwan

Po Pokhare nasledovalo Kathmandu, hlavne mesto Nepalu. Po trekovani v par ludoch kus sok, mesto je fakt obrovske, dost pripomina indiu a predsa je ine. Mali sme stastie ze sme tu s Gustavom a Retom, ktori mesto poznaju, Gustav tu v minulosti robil nejake obchody so striebrom. Tak sme sa dostali do chramu 9000 buddhov, co je pocet soch z vonkajsej strany chramu. Alebo warezacky trh, kde v stankoch ponukali napalene najnovsie filmy s obalom za cca 8 Kc :)

Jeden z mojich cielov bol jeden obchod s khukri nozmi, asi najlepsia tu zohnatelna kvalita. Po hladani nas privital pidi-obchodik s majitelom, ktory si po 22 rokoch sluzby ako gurkha pod britmi otvoril byznis. Tieto noze su jednym z narodnych symbolov, briti ich parkrat v minulosti dost neprijemne pocitili. Na nase prekvapenie nam ponukol ze nas zoberie do tovarne kde sa robia, vraj tam ma lepsi vyber. Neklamal, nozov tam bolo tak 20x viac, clovek mohol vyskusat jednotlive kusy, porovnavat ... Nadhera. A k tomu sme si pozreli vyrobny proces, 100% rucna praca, a uplatnili 15% zlavu z kupona najdeneho kdesi v novinach ... U nas to stoji minimalne 3x viac, zdaleka nie tak nadherne a pochybna kvalita skor do vitrinky, nez na realne sekanie.

Cely Nepal zaziva v tychto dnoch velky 15-dnovy festival, najvacsi v roku. Vcera sa konalo ritualne podrezavanie tisicok zvierat v chramoch a na uliciach, nastastie sme boli v tom case v Hanumanovom (opicom) chrame, a opicky tu nepodrezavaju. Kvoli tomuto festivalu sa nam nepodarilo cez Gustava dohodnut vyrobu 100% striebornych sperkov priamo v dielni, kasta manipulujuca so striebrom tiez tak nejak oslavovala. Skoda, mohol to byt zaujimavy zazitok zacinajuci nakupom striebornych ignotov od obchodnikov. Niekedy nabuduce :)

Veeeelka budhisticka stupa

Vdaka nasim znamym sme sa dostavali do samych velmi kvalitnych restauracii, v jednej mexickej som mal zatial najlepsie mojito v zivote. Perfektna atmosfera a dekoracie aj na zapadne pomery, v tomto musel mat prsty niekto mimo Nepal. Oproti hotelu sme objavili skvelu restiku, normalne ceny, dobre jedlo a posedenie v zahrade pod palmami ma nielen vecer nieco do seba. A sikovny a inteligentny casnik s dobrou anglictinou vzdy potesi :)

Po Kathmandu planujeme zastavku v Chitwane, co je velky narodny park v dzungli na juh. Agentury tu ponukaju komplet baliky s dopravou, ubytovanim a atrakciami, ale zda sa nam to predrazene, a hlavne 3-dnovy vylet ma uvodny den o nicom, 2. Den atrakcie a 3. Den po ranajkach koniec. Wtf? Takze samostatnost.Vecer sme sa rozlucili s nasimi znamymi, Reto leti spat do Thajska kde zije uz dlhsi cas, Gustav planuje bud Andamanske ostrovy alebo Indiu na motorke. Ja by som kazdopadne bral tie ostrovy :)

Samotna cesta do Chitwanu mala trvat cca 4 hodky. Ako uz byva zvykom, netrvala. To ze sme cestovali na streche az tak nevadilo, svojim sposobom je to skvely zazitok. Cestou sme stretavali vraky aut a autobusov, co na streche pocit bezpecia moc nevytvaralo. Po par hodinach sme skysli v zapche, kvoli nejakej vacsej havarii, vraj pri nej aj niekto zomrel. Asi su pocas Dosy dost neopatrni alebo chlastaju, ktovie.

Po vymene busu a 2 dalsich prestupoch sme nakoniec skoncili blizko parku, cesta trvala ~10 hodin. Od hoteliera sme ziskali balik atrakcii, o dost vyhodnejsi nez ponukany v Kathmandu. Problem s parkom je ze sa plati vstupne 500 rupek za kazdy den, takze atrakcie vo vnutri parku su natlacene do 1 dna, plus nejake okolo. Tak som zvedavy ako to cele dopadne :)

Takze tu su cerstve dojmy. Vecerne tance boli super, nic fadne ale ultra-mrstni miestni junaci s drevenymi patykami vo velkom kruhu, zmes tanca a boja. Zazitok plny energie, ziskal nakoniec zasluzene ovacie prevazne indickeho publika.Dalsi den sme zacali jazdou v kanoe vyrezanym z 1 kusu kmena po rieke. V okoli pavy a ine vtaciky, plus krokodyli vo vode. To su tie momenty, kedy clovek kazde zachvenie uzkej lodicky sleduje s vysokym napatim. Plavanie v riecke by nebolo nic prijemne :)

Po uspesnom preziti, sme sa vydali peso do dzungle. Najprv vacsia skupinka, potom sa kvoli malemu dietatu vacsina oddelila. Ostali sme 3 ks, co vyustilo v dost autenticky zazitok. Hlavne po tom, co sme objavili cerstve stopy nosorozcov a tigrice. Clovek sa citi dost zranitelny, hole ruky by toho vela nezmohli. Nakoniec sme boli radi ze sme videli iba nejake srnky, nosorozce zabiju po svete viac ludi nez zraloky, a tiger... Cela dzungla zamorena pijavicami, nasiel som ich na sebe asi 10, ale ziadna nastastie nebola moc pricucnuta.Z dzungle sme vysli priamo pri centre vychovy slonov, kde boli (relativne) malicke slony s matkami. Niektore rytmicky stepovali, dovod mi unikal ale vypadalo to ze si to uzivaju. Presun k rieke, kde sa konalo kupanie slonov, a kto chcel (a zaplatil), ten sa mohol kupat na nich. Samozrejme ze sme do toho sli, taku vec clovek doma nezazije ani ked sa v noci vlame do zoo. Kedze nas slonik sprejoval kazdu chvilu a celkovo nebol moc stabilny, tak sme sa tak ako vsetci pekne okupali. Pri brehu oproti vraj boli nejaki krokodyli, a nepatrili medzi pohodovych gavialov, ale to sme sa dozvedeli neskor. Nic to, zazitok skvely, a zijeme :D

Ktoze nam to pada...

Nasledoval obed a pauza, o tretej 2-hodinova jazda dzunglou na slonikovi. Boli sme 4 a vodic, 2 britky a my. Sedel som vpravo vzadu, takze krasny vyhlad na masivnu sloniu prdel, sem-tam produkujucu giganticke hovienka. Posed skvostny, sli sme lesnymi cestickami a kde neboli tam sme ju vytvorili. Cez rieky, lesy, okolo pasucich sa nosorozcov. Zazitok na ktory sa nezabuda. Vecer sme zahulili s miestnymi a jednou dost husto baliacou japonkou, konecne som dokoncil zasoby zo stretnutia za Syanje 3. den treku.Dozvedeli sme sa, ze slon stoji 200 000 rupek. Hmmm.Celkovo skvely zazitok pekne doplnujuci vynimocny trek, odbocka do Nepalu na mesiac sa ukazala ako zatial najlepsia cast naseho putovania.

Biele cudo na zemi

Annapurna

1.den
Vyrazili sme o siestej z Pokhary, 4-hodinova cesta sa radila medzi standartne, ale bolo prijemne ze som mohol mat nohy normalne na zemi. Uz sme zazili aj cesty kde do tejto polohy chybalo tak 30cm, to si to clovek moc neuziva. Autobus bol plny izraelcov, a to tak ze okrem nas tam uz bol len miestny vodic s pomocnikom. A to niektori sedeli v ulicke :) Co je zaujimave tak to bolo viacero nezavislych skupin, ale to nijak nevadilo.
Po prichode do Besi Saharu sme objavili bus ktory by nas posunul dalej o take 4km, tak sme vyuzili ponuku a na streche (spolu s ostatnymi izraelcami) sa odviezli dalej. Nejaky miestny vycuranek za to chcel nehoraznych 200 nepalskych rupiek, ale ked som pohrozil policiou a chcel jeho meno tak stichol. Ostatni na korbe sa pridali a vyhadali sme stale vysokych 100, ale bolo tropicke teplo a s baglami by to bolo utrpenie.
Po vystupeni a nutnej byrokracii sme sa vydali na kratky presun dalej, v kopcoch okolo sa hromadili mraky nepeknej farby. Po hodke a stvrt sme dorazili do dedinky Ngadi, a cca 1s po tom ako sme vstupili do guest housu sa objavili prve kvapky. Za par minut prsalo tak ze fest, a prestalo az po par hodinach. Tomu hovorim stastie! Snad vvydrzi ...
Z horsej strany, v Pokhare ma dnes rano zacalo skrabat z nicoho nic v krku, kus kaslem, ale bez teploty a mandle su ciste. Zatial je tu teplo takze to moc nevadi, ale ak to do par dni neustupi bude to dost neprijemna komplikacia. Nasadzujem co mam, ale zase inteligentne, tak uvidime.
Vecer sme pokecali s jednym z nosicov izraelcov, fajn chlapik, bolel ho dost zub tak mu Helca dala kvapky proti bolesti. Kus zabrali, hned chcel viac :D Clovek by rad pomohol, miestni su velmi prijemni a vzdy usmiati, ale vsetko ma hranice a nesmieme sa zase nejak ohrozit, jedina pomoc je to mame so sebou.

2.den
Obloha zamracena, ale nastastie ranonepada ani kvapka. Vyrazame o pol osmej, cesta stale sleduje majestatnu rieku Marsyangdi. Problem nastava okolo druhej, chceli sme dnes urazit kus viac, cas by bol, ale zacalo prsat. Tak sme sa kusok vratili, nedopadlo by to dobre. Ubytovanie zatial lacne, ale zradielko zacina rast. Stari dobri s****eni komousi od noveho roku obehli vsetky treky a nariadili niekolkonasobne zvysenie platov zamestnancov v zavislosti od vysky, takze obycajny kuchar si dalej v Manangu zarobi za mesiac 10000 rupek. To je na jednu z najchudobnejsich krajin sveta neskutocna palka, takze mala Cola tam stoji vraj aktualne 600rs, co je asi 150 Kc. WTF ??? Polka nasho denneho budgetu s rezervou...
Zatial to nevzdavame, prachy nie su moja zivotna priorita, ale vediet to tak sa na cely cerveny Nepal vykasleme, v indii to stoji zlomok.

Jeden z mnohych vodopadov

3.den
Nezacal slavne, chcije a chcije. Tak posedavame v jedalni s krasnym vyhladom na rieku, kde sa par metrov od nas valia kakaove masy vody velkym spadom. Akurat ta prichut bude asi kus zemita. Cakanie sa natiahlo, tak si davame skory obed a okolo pol dvanastej vyrazame s cielom Tal ak bude dobre pocasie. Sem-tam chcije, plastenka zaziva ranne fazy dekompozicie, 2 diery zalatane izraelskou lepiacou paskou. Na bote sa kusok odskeruje koza od podrazky, ajajaj to bude trek.
V jednej zastavke vytiahol izraelcan z boty prisatu pijavicu, tak reku ze sa pozriem aj ja. V botach nebola, ale lytko pravej nohy bolo cele krvave a prilepene k nohaviciam. Niekto sa ocividne dobre nakrmil, akurat mne z toho tieklo este par hodin kvoli protizrazanlivym latkam ktore vylucuje ta mrska do rany.
Cestou kopirujeme rieku, lemuju ju nadherne vodopady, most zatial nie je ziadny strhnuty, takze ceste vpred nic nebrani. Akurat to ze za den sa mame dostat o 600m vyssie nez sme spali, a niekedy cesta neprijemne klesa. Za 6 hodin dokopy sme dali to co bolo planovane na cely den, takze vecer tesne pred zotmenim v Tale sprcha, vecera (nieco ala veg smazena ryza, nas rozpocet nam ujoznuje iba kombinacie veg+nieco), vypranie (snad to uschne do rana!), skvela masaz od Helci a tvrdy spanok... Snad bude zajtra lepsie pocasie, taketo komprimovane postupy dlhodobo nedame.

Spust po hodoch na moj ucet

4.den
Rano nas sice privitala sice modra obloha, ale vecer prane veci boli este zmykatelne. A to je v pripade rychloschnuceho termopradla sakra spatna vec. Tak sme aplikovali susenie priamo na tele, kedze kazdy mame iba jedno a na celodennom treku robi velky rozdiel. V okolitych kopcoch je sneh, takze tu mame celkom kosu. Ponozky, tricka apod. Sa budu susit na bagloch. Den nam ubehol rychlo, polia travy zacali rednut a miesat sa s obycajnymi rastlinami, ziadne dalsie pijavice a okolo tretej sme skoncili trekovanie vo vyske 2100m v prijemnom pokece s nemcami. Nakupena himalajska vzorka mala drsny priebeh. Nadherny vyhlad nakopce okolo, tak o kilometer vyssie. Dalsi den ma byt na pohodu, iba 4 hodiny cisteho treku, potom horuce pramene v Chamme.

5.den
Start normalny, o osmej. 5-hodinova cesta s obcasnym dazdikom bola na pohodu, viedla nadhernym udolim a prijemne stupala. Celkovo sa raz krajiny zmenil a je to o mojich oblubenych ihlicnatych stromoch. Skoncili sme v meste Chame, kde sme zaparkovali v hoteli za mestom, pri rieke, horucich pramenoch a s ukrutne nadhernym vyhladom na horu Lamjung Himal, takmer 7000m. Na kazdu stranu masiv, uzasne miesto. Zahulili sme s pohodovym svajciarom Retom, co ale nepotesilo boli huste ceny, dal bhat (thali) za 300 rupek. Stale ficime na ryzi, kupili sme lacno kilo jablk takze to nie je taka bieda. A objavili sa pekarne kde robia smazene tasticky za smiesnych 15 rupii. Vecer sme sa dali nieco s nazvom 'local beer', ale chutilo to ako gin zriedeny vodou a pachnuci liehom. Uz vieme ze nabuduce ked tak teply... Dalsi den bude dlhy.

Lamjung Himal, uchvatny kopcek

6.den
Tradicne vstavanie o pol siedmej, ranajky prebehli v miestnom obcerstveni, kde mali vyborne a lacne smazene tasticky. Za den sme dali vyskovych 600m, bolo to pohodovych 5 hodin treku. Sceneria cestou tradicne nadherna, ale o to nejde. Ani o tu travu co vsade rastie, a miestni ju zbieraju s tajomnym usmevom. Totizto ked sme zaparkovali v Upper Pisangu, tak sa nam naproti naskytol POHLAD. Udolie postupne stupalo, stromy vystriedala trava a tu neskor skaly. Nad nimi uz len masivne ladovce a vrchol tak vysoky ze sme museli dost zaklanat hlavy. Nie som schopny opisat ako moc impresivny a dychberuci pohlad to je, nie som moc citlivka ale toto ma fakt chytilo za srdce. Ludia co dookola robia tento trek ... Chapem ich viac a viac. Je sice trapnych 3700m vyssie ako my, ale kazdemu je pri tomo pohlade jasne, ze to je iny svet, kam my s nasimi aktualnymi schopnostami a vybavenim nepatrime. My s Helcou sme sa proste posadili, dali ci caj a bezdovodne sa smiali, 100% cisti :)
Poznamka na okraj ... Rastlinky travy tu maju neskutocnu vizualnu variaciu, su dospelejsie a nielen v dazdi nadherne vonaju. A rastu vsade, ako plevel napr. pri neste.

Anonymna hora, kto si to ma vsetko pametat :)

7.den
Nas ciel na dnes sa vola Manang, najvacsie mesto v oblasti. A aby toho nebolo malo tak sme si zvolili narocnejsiu trasu veducu cez budhisticke dedinky tibetskeho razu, menej zasiahnute turizmom. Behom hodky sme vystupali cca 400m (vyska 3700m), naskytol sa nam ukrutne nadherny pohlad na masiv Annapurny. To clovek zabudne aj na ten vystup. Cesta cca kopirovala ubocia hor, vyhlad sa postupne menil. Tento den bol casovo najdlhsi, od pol osmej rano do piatej vecer, s obednajsou pauzou. Cestou tradicne stretavame vacsinou miestnych, so sirokym usmevom kriciacich pozdrav Namasteee...
Manang potesil z viacerych dovodov, jednak ceny kusok klesli, jednak je odtialtovyhlad na vsetky doteraz videne hory + nove, a takisto sme na hoteli sami s nasimi novymi kamosmi svajciarom Retom a amikom Gustavom. Skveli typkovia :)
Dalsi den je iba relax, mame za sebou 7 dni treku, a telo si zasluzi oddych predtym co ho caka. Aspon mozeme preskumat ladovec co konci kusok za mestom ;)

8.den
Planovany ako relaxacny, tak sme si nalahko naplanovali vylet k miestnemu jazierku, ktore zasobuje ladovec z Gangapurny. Cesta ale akosi isla mimo, tak Helca pokracovala vyssie za ucelom aklimatizacie a ja som sa kus vratil a zostupil k jazeru. Chodnicek ziaden, takze si clovek hlada cestu sam. Okolo jazera pohoda, ale moj ciel bol ladovec dalej za nim. Jedina mozna cesta bola okolo riecky, ale ta sa valila udolim podla svojich pravidiel a nejakeho blazniveho trekera moc neriesila. Ano, slo to ztuha :) Ale ten pocit, ze 5 km okolo nikto nikde a hladam si vlastnu cestu, ten bol na tejto vyprave k nezaplateniu. Ked uz to bolo moc drsne a zacal som byt vycerpany (mal som so sebou 1 male jabko, nic viac) z neustaleho skakania a lezenia po skalach, tak som to cca 500m pred ladovcom otocil. Take fotky domov donesie za sezonu max. Par ludi, ale som rad ze som to absolvoval sam zatial co Helca niekde popijala zasluzeny cajik. Tak som sa teda moc nezrelaxoval :)
Na sedle podla miestnych bude sneh, ajajaj ... No ved uvidime.

9.den
Mal byt na pohodu, aspon co sa casov tyka. Pevysenie 700m ale predsa len da zabrat, a kedze ciel je vo vyske 4200m, tak sme to zobrali na pohodu. Vyhlady klasicky nadherne, Gangapurna sa ukazovala v celej nadhere, a to ma zaprdenych ~7500m. Vyska pomalicky nakopava, citil som sa ako kus na tripe, alebo po darovani krvi. Inak vsetko ok, akurat ceny jedla kus poskocili. Dnes sme zacali vystup, ktory vedie az k sedlu, a prerusenia su len na nas. Je tu uzasna atmosfera, a vo fleece mikine a 2 trickach sa da v pohode trekovat. Noc ale ocakavam velmi chladnu, okolo 0 von, takze vo fleeske sa bude aj spat :)
Zajtra bude trek kratky, a zalezi na nas ako moc si budeme chciet ulahcit samotny vystup do sedla. Bud skoncime v Thorung Phedi o 200m vyssie ako teraz alebo v High Campe dalsich 400m vyssie. Kazdopadne to bude hukot ;)

10.den
V noci bola KOSA. 2 tricka+mikina, 2 vrstvy na nohach, 2ks ponozky, rukavice a ciapka. A to som bol pod 2 prikryvkami! A mrzol som ako blazon. Ale prezil :) Odhadujem -5 v noci, poda je zmrznuta ale slnkom makne. Cesta hore do Thorung Phedi zabrala pohodove cca 2 hodky, pomalicky jedna noha vedla druhej. Niet sa kam ponahlat. Nasledoval drahy obed, a rozhodnutie ist do posledneho ubytka. Cize cca 4900m vysoko, obed bol 4450m. Cesta hore zabrala prekvapivo iba hodinu, a je to 500m pod sedlom, takze vystup zajtra bude na pohodu. Fleeska a 2 tricka uplne stacili, slniecko je kamarat :) GPS-ka potvrdila vysku, zatial je to maximum co som kedy dal. Plus sme urobili vylet cca 100m vyssie, kvoli lepsej aklimatizacii a nadhernemu vyhladu. Ceny neprijemne poskocili, ale zajtra sa to zacne zlepsovat, a kvalitne zradlo telo potrebuje. Takze vytiahnem susene maso z byka (buffalo), co vlacim od Pokhary. Maso po dllllhom case, dufam ze neprivodi komplikacie. Vsetci sme OK, ziadne priznaky vyskovej nemoci, co je skvele. Slnko je tu ukrutne silne, s dobrymi slnecnymi brylkami vsetko vypada radoby normalne, bez ako preexponovana fotka. Pocasicko nam vyslo nadherne, nikde ani mracik, taka nadhera okolo sa foti sama.
Na noc skusim zohnat 3 deky, a v pripade prilisnej kosy je mozne aplikovat este 1 vrstvu na vacsinu tela.

Vyhlad trosku nad High Campom; Gangapurna, masiv Annapurny

11.den
V noci prekvapivo nebola taka kosa ako noc predtym, ale 3 vrstvy to istili :) budicek 5:30, 6:30 vyrazame. Je drsna kosa, vsetko zmrznute, odhadujem -10. Po pol hodke vyslo slnko, zem a putnici zacinaju rozmrzat. Hore to ide ztuha, ckovek sa musi nutit ist pomalsie nez je zvyknuty a klast nohy tesne za sebou, inak je odmeneny zadychanim a navalom unavy. Je tam este posledna cajovna, cca po hodine, ceny extremne ale davame si caj s mliekom. Najhorsie na vystupe je to ze clovek si mysli ze vidi vrchol sedla, a ked sa tam dostane tak zisti ze to pokracuje dalej pod trosku inym uhlom. Nebudem napinat, okolo desiatej sme na vrchole, obloha bez mracka, naskytol sa nam pohlad na udolie rieky Kali Gandaki pred nami kadial pojdeme dalej, s osemtisicovkou Dhaulaghiri na juhu. 5416m, to sa tazko prekonava pokial clovek neutoci na vrchol. Nastastie ziadne priznaky vyskovej nemoci, urcite pomohol spanok v 4900m.
Nasledovali tradicne fotky, a dost drsny zostup o 1600m do Muktinathu. Niektori blazni to davaju opacnym smerom, na to aktualne nemam. Muktinath je putnicke miesto budhistov aj hinduistov, stretavaju sa tu viacere elementy (ohen zo zeme z unikajuceho plynu, pramen vody a este nieco, bud zem alebo obloha). Maju tu chramovy komplex, ktory je unikatny aj tym ze je pre 2 nabozenstva naraz. Taky maly Jeruzalem :D
Stretli sme tu amika Gustava ktory sa odpojil pred 2 dnami, a putujuci sam zazil DOST drsne pribehy oba dni, kedy mohol lahko zomriet. V sedle chtytil sneznu slepotu na 1 oko, tak sme mu poskytli ayuverdicke kvapky co mam na unavene oci.
Inak trocha unava v kolenach, ten zostup bol takmer celu cestu velmi strmy, vsetko ostatne OK, co je dolezite lebo nas caka este 5-6 velmi zaujimavych dni.

Klasika, co dodat, 5416m

12.den
Zacali sme pomaly, ranajky o osmej a vyrazili tesne pred desiatou. Cakal nas zostup o cca 1000m, koncentrovany do asi 1 hodiny, potom pohyb v rovnakej vyske. Urobili sme odbocku do Kakobeni, co je dedinka v ktorej ako keby sa zastavil cas. A maju tam 700-rocnu gompu, ale vysoke vstupne ma odradilo. Cesta odtial kopirovala rieku Kali Gandaki, co na mape vyzera v pohode. Realita je tradicne ina, okolo rieky je pust a cesta podla toho vypadala. Velmi silny vietor, kopec prachu v papulke aj ked som mal cez xicht satku. V povodi okolo Jomsonu sa v koryte vyskytuju gulate cierne kamienky, ktore po spravnom rozlupnuti ukazu skamenelinu, vacsinou slimaka cca 140 mil. rokov stare. Nasiel som kamienok ktory ma potencial, dalsich 10 rozmlatenych nic. Tomuto ale trci nejake cudo z boku, tak uvidimo.
Vecer sme skoncili v Jomsone, ktory bol preplneny putnikmi putujucimi do/z Muktinathu na nejaku slavnost. Po dlhom hladani sme na konci mesta nasli hotel ktory mal 3 izby v normalnych cenach. Kuchyna bola vynimocna, mal som dokonale korenenu paradajkovu polievku. 2x za sebou. A to paradajkovu polievku v europe z duse neznasam :)

Dvaja putnici v pusti

13.den
Rano sme sa dozvedeli od putnikov, ze cca den a pol dalej zahynuli 2 turisti a 2 nepalci pri pokuse o prechod cesty zasypanej zosuvom pody. Moc nepotesi, tento trek patri medzi drsnejsie, takze od teraz sme opatrnejsi. Dozvedel som sa ze moja skamenelina je posvetna a symbolizuje boha Shivu. No parada, az do toho budem mlatit kladivkom aby som to otvoril tak ma snad neukamenuju.
Cesta ubiehala OK, zazili sme uchvatny prechod z puste do zalesnenych oblasti behom par km, hory maju dost alpsky charakter. Co je super ze zmizli turisti, za den sme videli mozno 5, inak iba putnici a nosici. Asi zobrali jeepy alebo lietadlo z Jomsonu. Obaval som sa ze cesta po sedle bude nudna, ale opak je pravdou a je minimalne tak skvela ako cesta hore.
Cestou sme sa zastavili v Marthe, co je dedina znama po celom Nepale najlepsimi jablkami, apple pie bol skvely a brandy ... Uvidime.
Okolo stvrtej sme skoncili v Larjungu, co je mestecko priamo pod Dhaulaghiri. Je to najvyssia hora ktoru som kedy videl na vlastne oci (Annapurna I je nizsia, a zakryta nizsimi horami, a potencialna K2 z lietadla z Ladakhu sa nepocita). O tom aky silny je to zazitok radsej ani nepisem :)
Vecer bola party, v Marthe kupene jablcne brandy (44%) a nejake kytky po ceste posluzili idealne. V menu boli polozky ako Balgonise Mactoni alebo Veg Musnroom Lassigna, no kto by si to neobjednal :D

Dhaulaghiri, 8172m

14.den
Mal to byt lahky a pohodovy den. Ako to uz byva, nebol. Zacali sme na pohodu, okolo deviatej. Zastavil sme sa na jablkovy kolac, kde nam nakecali ze je cerstvy, mal tak 2-3 dni. No jo, na cestach stretavame roznych ludi. Pokracovali sme dalej, Dhaulaghiri zostala za nami. Poobede sme ale prisli na miesta zosuvov pody (landslide), kde konci kazda sranda. Zakukalo tu v uplynulych dnoch par ludi, aj turistov. Samozrejme ziadne varovanie, ze by sme sa tomu mali vyhnut. Zivot tu nema velku cenu. Niektore prechody zosuvov boli OK, na niektorych stacil 1 blby krok a koniec. Rieka pod nami nedavala ziadne sance, prilis velky spad. Zdarne sme to presli, ale prvykrat na celom treku som citil realne ohrozenie zivota. S ostatnymi sme sa na tom zhodli. Takisto sa nam natiahol den, vecer sme dost dlho nemohli najst hotel, ale nakoniec sme nasli perfektne miesto s dobrou stravou a podivnym germanskym trekerom.
Pocasicko je dobre, dali sme nejakych 900m dole, ciel Tatopani je tak 2 hodky daleko, uz pocujem volanie horucich pramenov :)

15.den
Tatopani bolo nakoniec iba hodinu cesty, tak sme sa mocne zrelaxovali, horuce pramene boli vecer prijemne, strava zacala pripominat indicku a material okolo cesty vo forme basebalovej palky nas teleportoval na vyssiu orbitu. Co dodat, zasluzena pohoda :)
Podivinsky german Sssstiiiiiivn si nas odchytil v pramenoch a americanovi Gustavovi dal otazku ci by ho resuscitoval keby o nieco slo. Ze je gay sme sa zhodli uz predtym, to je v pohode. Ale toto kus prehnal, za to sa brcko nedava tak sme ho ignorovali.
Izraelci sa tiez moc nepredviedli, ale to moc nevadi, akurat potvrdili to co som predtym pocul od viacerych.

16.den
Kedze nas cakalo cca 22 km peso do Beni, a potom 3-5 hodin do Pokhary. Kedze 1-dnova cesta a nasledne 2 dni relaxu su lepsie ako 2-dnova cesta, rozhodli sme sa pre bus. Vecer mala party, zajtra sa zclovecime a budeme relaxovat pri jazere.

Particka, Reto, Gustav, Ja & Helca

Pokhara

Kratke spravicky z nepalskej Pokhary. Monzunovy dazdik nas zastihol pred inetovou kaviarnickou, tak sme sa radsej skryli nez riskovali bez pomedzi velke kvapky. Vyplatilo sa, par sekund po vstupe zacalo chcat ako z konvicky.
Cesta z Varanasi nic moc, 24 hodin (vlak, bus, bus), ale nejak sme prezili :)
Pokhara ma cca 800m nad morom, takze pocasicko je trosku prijemnejsie nez Varanasi, ale stale je tu tropicke podnebie, v okoli hotela rastu palmy a bananovniky. Rano sme pri ranajkach sledovali okolitu panoramu vykukujucu z mrackov, Annapurna a Machapuchare vypadali impresivne. Je to zvlastny pocit, pozerat sa z tropickeho vpeku na oblasti, trapnych 7km vyssie, a predsa pre nas fyzicky nedostupne. Spomienky na prechod Stok La v Ladakhu su stale cerstve, vieme cca hranice svojich moznosti.
Inak Pokhara sa nam paci, aj ked to teda nie je Varanasi. Mesto, kde bolo vsetko mozne, trava je povazovana za Shivovo telo (analogia s krestanskym chlebikom :)), a kde nam 12-rocny Babu hovoril o tom ako na sviatok Shivy (niekedy tusim v marci) je cela India na tripe z travy, vacsinou zamiesanej do nejakeho jedla ... nojo, zmena je zivot :)
Dobra je tu moznost doplnit trekovu vybavu, predsa len povodne plany pocitali so zakladnym taborom Machapuchare a Annapurny, co je trapnych ~4100m, teraz mame pred sebou okruh okolo Annapurny, cca 300km, 16-18 dni, a maximalne sedlo je 5416m.
Tak sme dokupili trekove palicky, ciapku a este kupim fleecove rukavice. Trapne ceny, dajme tomu 30kc za tie rukavky, vsade znacka "The North Face", skoro sme tomu uverili :) Ale fleece je fleece, ci znackovy alebo nie, pri danej hrubke zahreje rovnako. Spacak som chcel kupit, ale kedze budeme pat stale v hoteloch, ktorych je po ceste habadej, tak som plan zrusil, a budem si musiet vystacit s vonavuckymi hotelovymi prikryvkami. Holt 1.5kg extra by som pri trekovani sakra poznal.
Povolenie na vstup do oblasti mame, este nejake zasoby jedla, a zajtra mozme vyrazit.
Sorry ze nie sa ziadne foto, ale tak nejak je tento inet dost operativny, takze nemam ziaqdne pripravene. Z treku to bude aj tak ina kava ;)
Majte sa fajn, zo samotneho treku sa mozno ozveme za par dni, ale mozno za 10-12, netusim ake su moznosti inetu. Jomson je istota, ale to je ten cca 11-12. den.

Nic moc kvalita, ale aspon na ukazku... ked tak skuste googlit, zaciatok Besisahar, klik pre vacsi detail

Varanasi

Dorazili sme do najposvetnejsieho mesta pre indov, Varanasi. Ludia sa tu chodia kupat do Gangy, aby zmyli zo seba hriechy. Takisto sa tu chodi zomierat, smrt a nasledne spalenie na ghate ma vyslobodit z nekonecneho kolecka zrodu a umierania. Najvacsi spalovaci ghat mame kusok od hotela, nastastie je vidiet iba dym. V hoteli bolo v menu objavene opat special lassi (tentokrat aj banana), co zabezpecilo unikatny vecerny zazitok na brehu gangy. Ulicky lemjuce rieku su velmi uzke a chaoticke, jedina doprava je mozna po vlastnych.

Breh Gangy pri zapadajucom slnku

Stretli sme ~8-rocneho chalana menom Siddhartha, ktory nas prekvapil na svoj vek perfektnou anglictinou (lepsia nez 99% jeho krajanov) a dospelymi nazormi. A nie, nebola to nejaka lassi-haluz, triezva Helca to potvrdila :)

Toto mesto ma svoju specificku atmosferu, ktora k nam sala aj na terasu s restikou na 5. Poschodi hotela. Narozdiel od turistickej Agry je toto miesto skrz-naskrz indicke, a z nasho maleho zapadneho ostrovceka sa donho ponarame akonahle vyjdeme z hotela.Varanasi ...

Toto miesto ma v sebe nieco, na co sa tazko ukazuje prstom, tazko sa to popisuje ale je to pritomne v kazdom okamihu. Posadit sa vecer pri zapade slnka na ghat (dlhe schody do Gangy, hladina vdaka monzunom kolise o par metrov) je skutocny zazitok.

Uplynul dalsi den, ale aky den! Tych zazitkov je prilis, ale skusim to. Rano sme sa boli pozriet na Manikarnika ghate, najvacsom spalovacom ghate. Mame to kusok, aj teraz rano ked to tukam tak na nas veje vietor s dymom spalovanych tiel a pocut knaza ktory zabezpecuje posmrtne ritualy. Ziadny smrad, je citit iba drevo. Ten ghat ma posvetny ohen, zapaleny bohom Vishnuom. Ohen hori stale, 24 hodin odnepamati. Ked prinesu na nositkach zabalene telo, najprv ho vykupu v Gange, potom navrsia cca 300 kg dreva na uplne prehorenie. Ohne horia 24 hodin, spalenie v tychto miestach zabezpeci koniec reinkarnacie a vecny pokoj pre dusu. Pri nasej navsteve vedlajsieho domu samozrejme tiez spalovali, a napriek ocakavaniam som pri tom necitil ziadne negativne emocie. Pouzivaju iba niektore dreva, a tak jedine co clovek citi je palene drevo. Ohen vraj dokaze rovnako kvalitne spalit aj pocas silneho monzunoveho dazda, co je celkom hukot. Pocas monzunov im tu ale prsi fest, a toto miesto ma svoju historiu tak 3500 rokov dozadu, takze mali dost casu vypilovat ritualy.

Pri tomto zazitku sme stretli miestneho typka, velmi priatelsky a mily typ z Nepalu. Nastastie sa nam neprihovoril kvoli peniazom, ale proste aby pomohol. Ked prisiel chudobny tak mu tiez v tomto meste pomohli, a tak to jednoducho chce nejak vratit. Stale zhanam nejake pekne fajky, a tak nas zobral do nejakych obchodov. Hned v prvom mali vysoke ceny, a typek mi hned zacal ponukat cca 10g hasisovu tycku. Nemal som zaujem, ale nejak nechapal, a zacal ponukat 100g. Potom zacal o opiu, tak sme sa pobrali dalej. Neskor sme sa dozvedeli ze v tomto posvetnom meste je dovolene konzumovat cokolvek, policia nerobi problemy. Dostupne su hlavne veci ulavujuce fyzickej a psychickej bolesti, po spaleni to vyhladavaju pribuzni zosnulych. Dalsi obchod mal normalne ceny, tak som rozsiril zbierku fajok. Ceny niektorych veci su tu zatial najnizsie v celej indii, takze radost nakupovat. Akurat kto to bude nosit...

Vyrazili sme do mesta, zistili ze Ganga je magicka z akehokolvek ghatu, a stretli riksu ktory nam odporucal juhoindicku restiku, nie tie nevyrazne jedla pre amikov a izraelcov vo "vychytenych" miestach. Odporucanie dopadlo skvelo, tak sme mu dali zarobit o dost viac tym ze nas zobral na vlakovu stanicu na nakup listkov. Predlzili sme si to tu o jeden den, ale podla mna ani tyzden by nestacil. Ale musime dat sancu aj inym miestam :)

Vecer po spektakularnom zelenom lassi sme vyrazili do tmy von (tma tu zacina o pol siedmej, o pol hodku je ako o polnoci). Dostat sa k rieke spletitymi ulickami nie je jednoduche, spytali sme sa na cestu skupinky chalanov, a ukazali nam smer. Nejak sme to nedali a ked sme sa vratili spat ze nie, tak sa s nami vybral mladenec. Podozrievali sme chut po peniazoch, ale nastastie zbytocne. Zaviedol nas na nadherne miesto, mesiacik svietil na hladinu ako divy, pred nami sa v tmavej Gange kupali nejaki postarsi miestni alebo putnici a zmyvali zo seba hriechy. Potom vytiahli nejaku obskurnu vodnu fajku a hulili travu :) . Mladik sa ukazal ako priatelsky typ, s celkom dobrou anglictinou. Ten typ ktory kona dobro a nic za to nechce, len aby bolo na svete aj vdaka nemu dobre. Ten typ, ktory by na zapade asi dost tvrdo narazil. Ale to sa da aj na inych miestach Indie. Posluboval nam zaujimave veci, ako moznost nakupit hasis priamo v chrame a nie na uliciach, tak uvidime.

Dalsi den sa niesol v znameni plnenia slubenych veci. Navsteva miestneho chramu bohyne Kali, nakup 1g vzorky hasisa u drsneho brahmina, knaza v chrame. Mal impresivny vyber makkych a tvrdsich veci, o ktorych clovek normalne iba cita v novinach. Vraj je to tu u knazov tejto bohyne bezne. Potom ajurvedicka masaz co necakane prefukla penazenku viac nez bolo mile, obed u toho chlapca Babu v dome - vyborne, domace thali bola mnamka nepoznanych chuti. Potom nas prekvapivo zaviedli kroky do strykovho kramu s vonnymi esenciami. Hmmmm, bolo to velmi zaujimave... Nieco mame, uvidimo :) Nasiel som majestatnu pfajfku za menej ako polku nez uz tak dost lacne okolie... Vecer dalsi atmosfericky vylet na breh Gangy, zajtra budu lodicky.

Lodicky dopadli ok, dalsi den sa niesol v znameni preskumavania blizkeho a dalekeho okolia plus odmietania mnozstva ponuk na nakup hasisu a opia. Pri jednom cakani ma miestny vydedenec z kasty nedotknutelnych zobral na miesto spalovania. Vidiet horiet kusy tiel 2m od seba, ako su prehadzovane viac do stredu aby zhoreli a skvariace sa maso su veci na ktore sa nezabuda. Ludia tu su hrozne mili, akurat vzdy to ma dovod v peniazoch. Niekedy to vybafnu za pol hodinu, niekedy nas po 2 dnoch zrazu zavedu do strycovho kramu. Alebo urobia ritual za stastny vztah pred kamennym pindourom boha Sivy ako jeden knaz-brahmin. Tak si vyber :)

Nepalsky chram na brehu rieky ... :)

Nastal cas vyrazit, atmosferu sme nasali na maximum, monzun konci a Nepal vola... Dalsia zastavka Pokhara pod Annapurnou ;)

Agra

Po 5-hodinovej ceste sme sa ocitli v meste Taj Mahalu a cervenej pevnosti (dalsia je v Dilli). Inak cestou hulili niektori typkovia rucne balene cigarety, pricom sa potom pozitkarsky usmievali a pri bafkani kaslali. Podivny ukaz ...

Po prichode sme klasicky zhadali 1/2 povodnu cenu a viezli sa autoriksou (3-kolka, viac motorka nez auto) chlapcom s krvavym usmevom. Ten usmev mal zo zvykania betelu, co su casti nejakej veselej rastlinky. Na betelovom tripe si jazdu vylozene uzival, take zavody a predbiehanie sme este nezazili.Zvladli sme aj prvu navstevu miestnej nemocnice, kvoli Helcinmu zapalu dasien. Dostala zadarmo antibiotika a nejake utisujuce veci. Ja som si pre zmenu z Ladakhu doniesol zapal hrdla, ktory napriek ocakavaniam nekonci, tak mozno tam zajdem tiez. Sirokospektralny Sumamed by som nechal na horsie casy daleko od civilizacie.
V Agre je vela krasnych monumentov prevazne z 16. Storocia, ale najviac cenene su spominany Taj Mahal-hrobka pre manzelku jedneho z mogulov a pevnost (red fort). Pytaju za to neskutocne vstupne, nieco typu 20 rupii pre indov a 750 pre cudzincov, co je s rezervou nad nas denny budget. Tak sme sli iba do pevnosti, kde bolo vstupne este akceptovatelnych 300 rs. A nadhernej nielen mramorovej prace kombinovanej s polodrahokamami tam je tiez habadej. Narozdiel od hrobky bola pevnost sidlom mogulov, kde vladli, uzivali si (5000ks harem, ejha fiha!), takze tam bola roznorda architektura aj z mramoru aj z cerveneho pieskovca. Muselo tam byt v casoch najvacsej slavy nadherne, nicim to nepripomina europske hrady ala kobka. A to ma ta pevnost cca 20-metrove steny. Mali tu bazeny, vyriesenu ventilaciu, distribuciu vody atd... Zachoval sa sice iba zlomok (najazdy, vojny, briti), a vacsinu komplexu okupuje indicka armada (nechapem preco) ale aj tak to bola nadhera.Pred pevnostou je klasicky dav predavacov a nadhanacov, a tu sa Helci podaril majstrovsky kusok. Jeden typek jej chcel predat male rozkladacie sachy, a zacal cenou 20 a hned skocil na 15. Helca povedala HMM, a ked vytiahla prachy tak z typka vypadlo ze ide o sumu v eurach. Tak ze nie, nasadli sme do autorikse, typek mi to vtlacil do ruk ze 900 rupek, co je cca ekvivalent tych 15 eur. My sme chceli ist prec, tak cena zacala klesat, 700, 600, ... Uz som na vodica krical nech sakra ide ked to skoncilo na 150. Helci povedala ze za 100 to berieme a voila ... Mame to! Ked clovek neprejavi moc zaujem, tak sa da vyjednavat, ale nevyjde to vzdy. Kazdopadne zlacnenie z 20 euro na 100 rs, to asi neprekonam :)

Red Fort

Dalsi den sme sa vybrali k Taj Mahalu bez umyslu ist dovnutra, ale spravit aspon par snimok z dialky. Vstupne sa platilo daleko od hrobky, a nas pokus obist to ukoncili policajti. Tak sme skocili do jednej z restik kde maju na streche terasy s vyhladom na hrobku, objednali si zradielko a kochali sa vyhladom. Ako povedal jeden zlatnik v Lehu, najlepsie veci pridu neocakavane, bez planovania. Nadherna, jednoducha pravda, ktora nas stale sprevadzala. Bystra Helca zrazu zbadala v menu ponuku SPECIAL LASSI. S nadejou v ociach som sa vybral za majitelom, a stretol som chlapca-pomocnika. Na otazku "special lassi=caras?" odpovedal lisiackym usmevom s iskrou v ociach "no caras, bhang sir!". V preklade nie hasis, ale rozmixovana trava (v jogurtovom napoji). Nasledovalo samozrejme objednanie, od Manali sme netestovali ziadne miestne vzorky, a to uz su ej bistu veru asi 2 tyzdne! Typek priniesol zelenu tekutinu ktoru sme s chutou vypili a doniesol nam 3 zapisniky plne odkazov jeho hosti za poslednych 14 rokov. Typicke boli vyrazne kladne reakcie na jeho Special lassi. S vedeckym zaujmom sme sa pustili do prezerania fotiek jeho rodiny a hosti a nechali sa odviest na atmosfericku prechadzku do nejakej zabudnutej cervenej hrobky. Cestou spat sme uz aj zabudli na lassi ked tu nahle zacalo nakopavat. Slusne sme sa zvladli rozlucit a dynamicky zmenili eura. Lepsi kurz nez v Ladakhu potesil, aktualny vyvoj mien nesledujeme. Zacalo ma bavit handlovanie s cykloriksami a tak som ich nizku ponuku 20 rupek kamkolvek do mesta znizil na skor uz teoretickych 15 do hotela. Prvych par odpadlo az sa chytil jeden postarsi junak. Slapal chudak asi pol hodku, hore kopcom aj tlacil, a tak sa nadrel ze sme mu tych povodnych 20 rupek s vycitkami dali. Dost kolonialisticky zazitok :)

Nasledne sme vyrazili do ulic, prepli na davovy zazitok, nakupili ovocie a dal som si rozbit 1 kokos, duzinu sme bastili do vecera. Vedla sme objavili lacnu a palivu restiku, idealna kombinacia. Lassi malo dlhy dojazd, predsa len konzumacia je trosku iny pohlad na problematiku. Tu je toto lassi vraj pomerne bezne, sme predsa na hraniciach s Radjastanom.
Dalsi den sme vyrazili do blizkeho Fathepur Sikri, co je mesto postavene ako sen mocneho vladca ale kvoli vode nevysiel. To co bolo zadarmo bolo dobre a fest otravovali miestni.

Fathepur Sikri

Posledny den sme sa rozhodli absolvovat zvysne pamiatky, takze sme si pozreli impresivny Taj Mahal, komplet bielo-mramorova hrobka gigantickych rozmerov. Kym clovek nestoji priamo pod tym tak sa to nezda az take velke. Samotna hrobka ma kvetinove ornamenty tvorene neuveritelne detailne, daleko nad urovnou ostatnych stavieb. Dalsi nasledoval Baby Taj, prva hrobka kde prisli mogulovia na chut mramoru. Potom sme sli obzriet hrobku vezira (premier?) jedneho z najmocnejsich vladcov a nakoniec obrovsku mesitu. Povodne nazvy radsej nepisem, maju islamsky chrarakter a moc toho nenapovedia.

Klasika, Taj Mahal

Vecer obligatny vlacik a rano nas cakalo zobudenie v posvetnom Varanasi, kde sa kvoli vyslobodeniu z kruhu vecneho rodenia a umierania spaluju mrtvi na brehoch Gangy. Ale o tom az nabuduce ;)

Leh 2

Opat su tu spravy z dalekeho Lehu, tentokrat to bude strucnejsie. 1.9. Zacal ladakhsky festival, ktory trva 15 dni. Na uvod bol sprievod roznych kmenov v krojoch, clenenie asi zabezpecila v minulosti mati priroda po udoliach. Kedze nie sme velki fanusikovia pola tak sme sa rozhodli napriek festivalu vypadnut este na 2 dni za budhistickymi pamiatkami.Tradicne skore ranne vstavanie aby sme stihli nepravidelny bus sa oplatilo. O 3 hodky neskor sme boli v mestecku Alchi, kde je jedina pamiatka komplex 4 svatyn. Ale akych! Ti blazni pomalovali v 11. storoci cele steny tisickami roznych bytosti z budhistickej mytologie, vacsinou v pozicii lotosoveho kvetu. Kresby su na velkost malieb neuveritelne detailne. Plus tradicne monstrozne sochy budhu, akurat v poslednej svatyni bolo tych soch viac, boli v strede a z kazdej strany to bol iny vyjav. Zo vsetkeho salal starobyly duch, skutocny zazitok. Miestni nas pohostili ladakhskym (vsade inde tibestkym volanym) cajom, co okrem mlieka zahrna slane maslo. Chut ... Hladam vhodne slovo ... Hladam ... No, nebolo mi po nom zle, takze asi tak :)

Dalsi den sme sa na ceste spat zastavili v mestecku Basgo, kde su zrucaniny palaca, plus dalsie chramy. Velmi pekne aj s okolim, dufam ze fotky budu stat za to :) Ako tak pozeram na jednom zastaveni von oknom, pristane zo strechy busu s rachotom na zem cca 20l flasa na plyn. Po par sekundach si uvedomim co by nastalo keby bola plna a buchla. Videl som raz video kedy do ohna hodili asi pollitrovu flasu, ten vybuch bol vysoky tak 15m. Tato asi bola prazdna, ale ako velmi ... Uff :)

Celu dalsiu cestu spat sme sli okolo vojenskych zakladni, namatkovo indian air force (maju tu letisko, obohnane 3-metrovym plotom), sniperi (oficialne scout) alebo udrzba lokalnych vysokohorskych ciest. Vojakov je vela aj v meste, prakticky v kazdom buse iez nejaki cestuju. Takmer ziadny ale nema kvera, takze to neposobi nejak prehnane. Ked si clovek uvedomi ze je v regione kde su hranice s Pakistanom a Cinou, a s obidvoma India viedla vojny v minulom storoci, tak sa moc necuduje. Akurat dufa ze kym tu je tak sa nic nezomelie, ale Cina (konci?) olympiadu a Pakistanskemu prezidentovi sa trasie kreslo. Aktualnejsie spravy nemame :) Je tu par pametnych tabuli na Kargil (mesto na zapad od Lehu, par sto km, zaciatok islamskeho Kasmiru) a rok 1999, kedy bol posledny vacsi konflikt s Pakistanom. Miestne jednotky boli urcite zapojene do vtedajsich tazkych bojov. Musim si to doma dostudovat...

Viacmenej nahodou sme sa dostali do obchodu so sperkami. Zvonku podobny ako 10 inych. Vo vnutri mal ale veci kvoli ktorym som TAKMER zacal lutovat ze nie som slecna aby som tu nadheru mohol nosit. Najviac ma zaujal zlaty prsten s masivnym topazom, ktory mal cca 650 reznych hran. Nedalo sa od toho odtrhnut oci. Cena 550 euro, ktovie aka by bola v europe. Ach jo, tak mozno v dalsom zivote :)

Vecer sme sa boli v ramci festu pozriet na tance miestnych kmenov, boli od pokojnych po divokych haluzakov, co s kovovymi nadobkami na hlavach zurivo behali coraz rychlejsie do kruhu. Nieco sme natocili na Helcin super fotak, tak uvidime.Dalsi den sme vyrazili na sutaz v lukostrelbe. Nastastie sme stretli mladika ktory tam siel tiez a zobral nas autom, inak by sme to nenasli. Dost zvlastne ze tu maju najvacsi festival v roku a takmer ziadny miestny netusi aky je program, ked si to zistime tak zase nevedia kde sa to miesto v ich vlastnom meste nachadza. O tom ze 3 km je podla nich 500m sa radsej nerozpisujem. Samotna sutaz sa niesla v znacne amaterskom ale uprimnom duchu, miestni borci z cca 15m triafali vsetko mozne, sem tam aj terc. Na ich obranu ale musim povedat, ze luky maju dost mizerne, tetiva je snad z pradelnej snury, sipy niekedy dost krive a nedobre sa to cele napina. Ano, skusil som si to. A dopadlo to neslavne ... Ale aspon som im neodstrelil sip na susedny oploteny pozemok, co sa stalo mnohym :)

Vecer sme stravili v znameni popijania miestnych marhulovych dzusov a este niecoho co sa vola seabuck thorn. Vraj skvely zdroj vitaninov a mineralov, chutovo faaakt dobry. Rano 4:30 taxik na letisko, parchant sa neukazal tak sme vyrazili do mesta a prve auto co sme stopli tak bol luxusny jeep-taxik, takze sme stihli. Prechod letiskom pripominal vybavovanie stavebneho povolenia (aspon co som pocul), kvoli aktualnej situacii v Kasmire.Po vzlietnuti ale zacalo maso. Zabudnite co som pisal o nadhernej (a drsnej) ceste z Manali do Lehu, toto bol prelet nad niekolko sto km dlhym pasom hor, sledovany z luxusnej vysky tak okolo 5 km. Nieco tak nadherne som v zivote nezazil (ako casto to na tejto ceste padne?), v dialke smer Kasmir a Pakistan sa tycil masiv daleko vyssi nez ten ponad ktory sme leteli. Zeby legendarna K2 ? Kazdopadne chvilu potrva kym to rozdycham ...

Pohlad z lietadla na oblast Zanskar

Dili ... Dufal som v lepsie zazitky nez minule, bohuzial marne. Cesta z letiska na spravny autobusak trvala cele 4 hodiny a stala tolko co nasledna 5-hodinova cesta do Agry. Menili sme taxiky a mhd podla miestnych, bohuzial ich mizerna az ziadna anglictina to moc neulahcovala. Tak nejak toto mesto nemam rad, prilis velke a v kombinacii s klasickym indickym chaosom neprijemne. A co sme sa pytali ludi co sme doteraz stretli tak nazor sa opakoval. Pri ceste z Nepalu do pustneho Radjastanu sa tam asi na 1 noc zastavime, ale viacmenej hlavne kvoli cervenej pevnosti a moznym nakupom striebra. Pokial ma clovek furu casu a penazi na riksov alebo chut sa hadat tak si Dilli uzije. Pokial sa ale chce dostat z bodu A do bodu B cim skor, je to castokrat bieda. Z Dilli nejdeme do Nepalu priamo kvoli trvajucemu monzunu, trekovanie v dazdi nie je nic moc...Tak som to nejak rozpisal, snad to dava zmysel a da sa to citat. Nabuduce z Agry a okolia ;)

Stok La

Po kratkej pauze sme tu opat. Aj ked uplynulo iba par dni, mame za sebou velmi intenzivny zazitok. Popisom navstev budhistickych klastorov sa nebudem moc zaoberat, staci povedat ze je to vacsinou nadherny zazitok, aj ked klastory by si zasluzili o dost vacsiu pozornost a udrzbu. A to mnisi podla vsetkeho nerobia. Ale ako tak pozeram, tak to je celoindicky problem, o veci a majetok sa nikto nestara, pokial s tym nie je nejaky problem. Velky problem. Ale spat ku klastorom. Tusim v Ticksey maju sochu Buddhu. 14-metrovu. Pozlatenu. A okolo vystavana budova. A takych sme videli viac. Takze asi tolko ku klastorom :)

Budhisticki mnisi davaju sirokemu okoliu o sebe vediet

Rozhodli sme sa pre nejaky aklimatizacny trek, a tak sme si nechali poradit helcinym kamosom Hobitom. Nie, nema vysku 1m, ale je vraj podobne nezdolny :) . Ide o 2-4 dnovy trek, prechod sedlom Stok La vo vyske 4800m a nejake drobne. Zacina sa v mestecku s priznacnym nazvom Stok, co je odhadom tak 3700m vysoko. Takze cca 1100m prevysenie. Ejha fujha, to bude aklimatizacny trek. A veru ze aj bol ...

Zaciatok cesty - ponici a kone

Po cca hodine od Stoku sa dostavame do cajovne, kde si davame prekvapivo caj a medzi ostatnymi trekermi zistujeme kadial vlastne do sedla. Zatial mame totiz spolocnu cestu s vystupom na horu Stok Kangri, co je nieco cez 6100m, a to fakt nedame :)
Odbocku sme nasli, pozorne nas sleduju miestne 'kamziky' a jastericky, vyska stupa a coskoro sa dostavame ku kamennym pastierskym chatrciam. Pri pohlade hore na sedlo vidime par pomaly sa pohybujucich bodiek, inak nikde nikto. Po vydatnom susenkovom obede ideme dalej, ale kedze sme tak 4300m vysoko, ide to ztuha. Postupne sa dostavame k tempu 10 krokov (~2 vyskove metre) a rozdychavanie. Nohy vladzu, ale zvysok nie. Po hodke a pol sme hore a zistujeme, ze skutocne sedlo je este tak pol hodky dalej. Nic moc pocit ked clovek caka uz iba klesanie :) . Vidime ludi v skutocnom sedle, co sami zda divne, tak dobri fakt nie sme aby sme ich dohnali.
Ked sme konecne hore, privita nas taky studeny vietor ze normalne vytahujeme vetrovku! Ludkovia predtym videni zmizli nevedno kam. Po obligatnej fotke a ladovom drinku letime dole o dost prudsim svahom a behom 2.5 hodky sme o 900m nizsie ubytovani v dedine v tzv. Homestay dome. Cca klasicke ubytko, akurat 4x drahsie nez to v Lehu a je v tom miestna vecera medzi domacimi. Tam stretavame typkov, ktorych sme nahanali. Je to particka 5 cechov z Plzne, ktori su v tejto oblasti takmer mesiac a toto bol ich posledny trek. Inak dost bezna situacia, cechov je v Ladakhu fakt dost, dokonca sa tu daju kupit aj nejake ceske knizky vo vypredaji.
Ale spat k treku, dalsi den sme vyrazili s novymi znamimi smer Spituk, co bola cca 6-hodinova cesta cez hlboke kanony chodnickom, na ktorom sme sa vyhybali nalozenym oslikom a sem tam aj ich majitelom. Novi kamosi sa s nami podelili na pomery vybornym gulasom (vliekli so sebou neskutocne mnozstvo veci), my chudaci sme poskytli aspon dezinfikovanu vodu. Akurat som to kus prehnal s chlorom, takze mala taky bazenovy buket. Stopli sme jeep a na korbe sa dostali spat az do Lehu.
Akurat sa mi na pate urobil nepekny pluzgier, takze dalsi den som vegetil drobnymi vyletmi za stravou a nakupmi. Ti miestni betari obchodnici vedia cloveka ukecat...
Zajtra zacina 15-dnovy festival miestnych umeni, tradicii a tak, tak som zvedavy co to bude za cudo. Zaujimavo zneje lukostrelba, uvidime co s tymi jednoduchymi lukmi spravia miestni carostrelci :)
Zdravime a posielame pozdravy z dalekych vysok, zakratko sme v Dilli ani co by vrtulkou na lietadle otocil.

P.S. Sorry ze nie je viac obrazkov, napriek cca 4x vyssej cene internetu som nebol schopny dat viac obrazkov nez prve dva ... tak snad nabuduce :)

Leh

Opat sa ozyvame z dalekych krajin. Mame za sebou CESTU, na ktorej sme za tych udesnych 19 hodin videli tolko nadhery, ze mi to este ani teraz hlava neberie. Vedie 3. najvyssie polozenym motorizovanym sedlom na svete. Behom pa hodin sme z manali (2000m) smerom na sever nabrali vysku maximalne 5300m (oficialny kamen na tom mieste hlasil tusim 16616 stop, ale kus kecal ;). Sice to je autom, takze sa to nepocita, ale kazdopadne slusny dovod na vyskovu nemoc, ktora sa u mna zo zahadnych dovodov neprejavila. Je sice pravda ze vacsinou sme boli okolo 4500m, ale aj tak. Helca to zvladala trosku horsie, ale nakoniec vsetko statocne prezila. Co ma ale zaskocilo bola dost brutalna absencia vlhkosti vo vzduchu, takze aj hory vypadali ako v pusti. Ono vraj Ladakh ma zrazok za rok asi tolko co sahara a je tu cca 300 slnecnych dni rocne, takze sa da urobit predstava ako prijemny vzduch tu je. A cesta samotna - najlepsie to okomentoval jeden ind iduci s nami v jeepe (pre cca 10 ludi) - "the roads to manali are bad, and from manali to leh, well there's no road :)". Useky s rozbitym asfaltom sa striedali s tymi bez, asi uroven polnej cesty. A ist polnou cestou 450 km je celkom vyzva.

Takto cesta zacinala...

... a takto pokracovala :)

Pri cestach su kazdu chvilu nejake vesele cedule typu "left is right and right is wrong" (ako spravna byvala britska kolonia ti blazni jazdia vpravo) alebo "drinking whisky makes driving risky". Ktosi mi hovoril ze na takuto cestu su nadherne spomienky, ale samotne prezivanie ciest az tak skvele nie je. Dovolim si nesuhlasit - tolko nadhery co sme za tych par dni v roznej forme zazili sa neda popisat. Mam pocit ze sa ani neda drzat naraz v hlave; este ze sa sem-tam vyskytnu adekvatne relaxanty ;).
Az na maly problem s kolesom prebehla cesta OK a plni zazitkov sme sa dostali do Lehu. Vyska cca 3500m, a to je to najnizsie miesto v celom udoli! Vyska sa prejavuje hlavne rychlym zadychanim pri ceste do kopca, inak sa citime ok. Iba sliznice trpia, nos mam kus plny a na oci som si kupil kvapky za zavratnych 35 rupii (necelych 15 korun), pripravenych s ayuverdou, u nas by stali aspon 10x viac. Strava dobra, uz pomaly nevieme ako chuti klasicka indicka :). Ludia tu uz su typicki tibetski, indov moc nepripominaju, a sem-tam nejaki muslimovia. Vsetci sa usmievaju, su priatelski a komunikativni, co oproti domovu posobi skvelo. Uz sa pomaly zacinam obavat navratu :D. Obchody ponukaju kvanta nadhernych veci od sperkov, oblecenia a podobne ... Nakupil by som cely batoh, ale nie sa na to prachy a caka nas este dlhe putovanie.
Pomalicky sa aklimatizujeme a planujeme mensie treky po okoli (na dlhsie nemame vybavu), zatial mame jeden 2-3 dnovy cez sedlo max. 4800m. Tak uvidim, z akeho materialu je ten chalan zpod Tatier, ale pripravu na pesich 5300m v nepale potrebujeme. Az sa vytvoria kvoli vyske vacsie mnozstva cervenych krviniek, bude sa lepsie dychat a co je dolezite tie krvinky zostanu v tele cca 120 dni, co s prehladom postaci.

Pohlad na kralovsky palac zo strechy nasho prijemneho byvania

Uplynul dalsi den a my sme sa odvazili do budhistickeho palacu, ktory je vybudovany nad mestom. Vystup nas tradicne zadychal, palac bol dost drahy (indovia 5, turisti 100 rupek). Miestnosti prazdne, neosvetlene, vsetko je budovane z bahna a kamenov, takze par storoci stara stavba podla toho vypada. Po zostupe sme v meste stretli Hobita - Helcin kamos co tu je uz par tyzdnov, slovaka Dura ktory po celej amerike a azii putuje uz rok a pol. Klobuk dole. Plus este dalsie 2 holky, slovenka a ceska. Konecne ludia s ktorymi nemusime speakovat! :)
Sosame vedomosti o roznych kutoch indie a nepalu, uvidime co z toho pouzijeme. Poobede planujeme vystup do miestneho klastora este vyssie nad mestom nez je palac, tak uvidime co na to telo a hlavne pluca.

Manali

Zdravime tentokrat z Manali (2000m), kam sme sa presunuli zo Shimly (2200m). Cesta bola z tych pametnych, kedy clovek mina hory tyciace sa niekolko kilometrov nad okolity teren, dole porastene palmami, postupne ihlicnatymi stromcekmi az nakoniec hore to nezvlada snad ani ta trava. Cesta trvala cca 9-10 hodin, ale narozdiel od poslednej cesty sme sedeli v semi-deluxe buse (aj ked mal na cele napisane super-deluxe :), takze bolo aj miesto na nohy, aj pohodlnejsie sedadla. Samotne Manali nas privitalo zamracenym pocasim, a akonahle sme hupli do pomerne luxusneho hotela tak zacal prsat monzunovy lejak.
Kedze Manali ma byt podla vsetkych moznych aj nemoznych sprievodcov po indii mekka milovnikov konopnych produktov, ocakaval som ze nebude problem zohnat miestnu vzorku. Omyl. Policia tu budto robi pomerne drsne razie, alebo som proste mal smolu, ale nie a nie cokolvek zohnat. Uz som sa vracal smutny do hotelu, ked som nasiel obchodik z roznymi darcekmi s podivne usmiatym predavacom (aj na indicke pomery az prilis) a cervenym pohladom. Tak som opatrne nahodil znamu temu a on sa hned chytil ubalovat na uvitanie. Bol som velmi opatrny, lebo som nevedel co ocakavat, ale nastastie nic desive sa nestalo. Akurat ma zarazila cenova ponuka, uvodnych 1500 rupii za cca 10g hasisa bolo extremne moc na indicke pomery. V EU by to stalo mozno 3000 kc, ale nie sme doma... tak som nakoniec ukecal 1g vzorku za 100 rupek, co vystaci na vela veselych vecerov v kruhu znamych :) Inak hovoril ze 10g je pre chlap(c)a jeho veku (~14-15 rokov) dost tak na tyzden ... he? Blazni. Inak vedla nas byvaju dvaja typkovia z danska, cca 40-50 rokov, ktori si kazdy vecer ubalia X jointov ... vesela kupa, mame o com rozpravat :) . Vcera sme boli s Helcou v miestnych horucich kupeloch, vstup zadara akurat 1 rupka za postrazenie bot (stali kus viac, takze sa oplati). Velmi prijemne, bazen bol sice malicky, ale voda prijemne tepla, takze zvysky slabeho zapalu hrdla nemali sancu.
Takmer uplne sme presedlali na mimo-indicku stravu, vacsinou cina alebo tibet, VELMI dobra, ak sa kus pohlada tak aj lacna. Akurat skusame rozne veci z menu, potom sa divime co to doniesli a zapiseme si pre casy buduce. Zatial sme sa ale nespalili, maximalne to bolo moc chilli aj na nas :)
Manali ako take caka na turisticku sezonu, ktora zacne tipujem za par tyzdnov, teraz je to tu take ospale.

Pohlad z balkona naseho byvania

Btw zajtra vyrazame na cestu do Lehu, hlavneho mesta provincie Ladakh, kde je este stale dominantne nabozenstvo budhizmus v povodnej podobe ako tu prisiel. Velmi VELMI moc sa tesime, Leh ma nadmorsku vysku 3500m, je to urodne udolie odtienene od moznunov ktore bicuju juznu cast himalaji v indii. Cestu sme nakoniec zvolili 1-dnovu, zaciatok 2:00 rano, koniec okolo osmej vecer. V porovnani s 2-dnovou cestou a drahym prespavanim to nakoniec vyhralo, cena bola rovnocenna, rozhodlo to ze mame 1 den trekovania k dobru.
To ma pomalicky privadza k ZMENE, ktoru sme (opat) v nasich dynamickych planoch spravili. A ta zmena spociva v tom ze vypustame indicke treky k pramenom gangy a do udolia kvetin (valley of flowers), a namiesto toho budeme v ladakhu do 5.9., kedy letime spat do Dilli. Letom usetrime 3 dni neprijemneho cestovania (ja to celkom este zvladam, Helca kus horsie, ale fakt je ze tie 3 dni sa budu hodit napr. v Nepale). Takisto sme si kupili letenky z Goy do Dilli na zaver cesty, ist cca 1500km vlacikom nie je ziaden luxus a smerom tam si tu trasu aj tak absolvujeme (s par zastavkami, ved uvidime :)). S tym suvisi dalsia zmena, ta sa tyka Nepalu. Trek do zakladneho tabora osemtisicovky Annapurny menime za takmer 2x taky dlhy trek okolo Annapurny, ktory je vraj uchvatny. Predtym ale musime nakupit nejake oblecenie v Kathmandu, takze preto tolko zmien.

Povodne som planoval na tento blog umiestnit mapku indie s cca cestou ktoru urazime, ale nastalo uz tolko zmien, a ktovie kolko este nastane (dufam ze uz ziadne vacsie, teraz to vyzera dost vyvazene), takze ta mapka by bola dost k nicomu. Tak snad zvladnem davat aspon mapky zvezovych statov, dole je mapka aktualneho Himachal-Pradeshu, je tam vidiet Shimla, do ktorej sme prisli z Amritsaru (zlava), potom cez Mandi a Kullu do Manali. A z neho pojdeme zajtra smer Keylong a vyssie do spominaneho Ladakhu.

Mapa Himachal-Pradeshu, Manali je kusok nad Kullu

Shimla

Tak a su tu opat nejake spravicky z cestovania. Podla kompu je 1:44 PM, dnes sa ale stihlo udiat tolko veci ze neverim ze ide o jeden jediny den. Ale vsetko pekne poporiadku. Naposledy som pisal z Amritsaru, ktory si rozhodne este zmienku zasluzi. Je to nadherne mesto, asi ma dost blizko arabskym krajinam, ale pritom ma aj nieco z indie. A sikhovia ... to su taki (nielen) mali dabli s turbanom, usmevom a bojovnostou leva. Ochotne pomozu a poradia (bohuzial aj ked nevedia, nedokazu povedat nie, ale to je celoindicky problem :)) .

Sikhsky Golden temple

Zapad slnka pri zlatom chrame je nadherny (toto slovo je pouzitelne zatial na vacsiu cast cesty :)), do toho sikh v chrame cita s pomocou reprakov svatu knihu sikhov, takze sa to rozlieha do okolia.

Ale Amritsar musel skor alebo neskor skoncit, vacsina nasej vypravy by mala zahrnat hory.
Manali su jedina brana do nami planovaneho Lehu, ktory sa nachadza v state Ladakh. Je to krajina kde sa zachoval tibetsky budhizmus, kde narozdiel od Tibetu nie je nijak potlacany. Plus samozrejme nadherne hory, priroda, vysoka nadmorska vyska (3500m ma hlavne mesto), co je velmi dobre pre aklimatizaciu na to co pride. Povodne sme chceli ist priamo do Manali, ktore je prestupnou stanicou (teda Amritsar -> Chardigar -> Manali -> Leh), ale po ceste sme sa rozhodli ze urobime malu odbocku do miesta menom Shimla. Ukazalo sa to ako dobra volba, uz cesta bol dost zaujimavy zazitok. Rovnaky bus z Amritsaru (takze dokopy cca 10 hodin, odhadom 400 km), tesne za Chardigarom sa krajina zacala vlnit. Z roviny behom chvilky presla do kopcov ktore maju svahy v 45-80% uhloch, a tomu odpovedala aj cesta. Nad nami hora ako hrom, pod nami 500m priepast, a za volantom vodic ktory bez problemov predbiehal na starom rozbitom buse do ostrych zatacok za intenzivneho trubenia.

Cesta Chardigarh-Shimla

Inak trubenie, samostatna kapitola. Viacmenej plati, trubim teda som. Cim silnejsi klakson, tym vacsia sanca je ze si ho auto/nakladak/hocico vsimne a prezije :) Trubi sa vzdy a vsade, den, noc, vsetko jedno. Ale zaciname si pomalicky zvykat :)
Kedze sme sedeli vpredu (snad je to na tom obrazku vidiet), tak sme mali krasny vyhlad na divoku cestu, centimetrove mijanie veci a ludi okolo. Uz aj tieto hory su nadherne, zmenila sa flora, fauna (opicky), vzduch sa zrazu dal dychat a dokonca ho clovek v plucach citil! Mhmhmm, v horach sa mi zatial rozhodne paci :)
Samotna Shimla - pripada mi ako take tatranske Strbske pleso na indicky sposob - mesto stare ~150 rokov, cez zimu sa tu chodi lyzovat polka lyzovania-schopnych indov (nech uz to je akokolvek velka skupina ludi) a kedze sme prisli mimo sezonu, hotely maju 50% zlavu, takze pre zmenu nebyvame ako chudobni pocestni v spolocnych ubytovniach. Objavili sme dobru restiku blizko hotela, slova ako malai, paneer, kofta atd. objavujeme len postupne. Co sme uz ale zistili je ze to jedlo stipe 2x ...
Dnes rano sme si urobili vylet do Hannumanovho chramu (cca opici boh z mytologie) na kopci za hotelom, bolo to sice drsne stupanie ale stalo to za to. Chram je vybudovany na vrcholu kopca, sme iba par metrov pod oblakmi ale podla moznosti je krasny vyhlad po okoli, vsade mrte opic (musim si davat pozor, su drze a ja nemam ockovanie proti besnote, preto sme si za 5 rupek pozicali palicu na opice :D). Sranda zacala pri zostupe - Helca ktora sla za mnou zrazu vykrikla, ja som sa otocil a vidim ze nema bryle, zatial co opica uteka prec s ulovkom ... s pre tuto prilezitost pripravenym peprovym sprejom utekam za opicou, namierim na nevinnu zlodejsku tvar sprej, stlacim ... a nic! To uz pribieha lokalny ind, vysvetluje ze treba urobit obchod strava <-> korist, podava nejake oriesky opicke, a ta pusta bryle. Chudak Helca, bola kus v soku a keby ta opica zdrhla kdesi na utesy alebo stromy ... to by bolo trekovanie. Nastastie vsetko je OK (opice asi z toho uz maju dobry byznys), nebola poskrabana a aspon mame na co spominat pri krbe :)
Skusim sa dnes zamiesat do davu a miestnych zaskocit tajomnym slovkom caras, uvidime ci sa niekto chyti. Inak zmenilo sa aj zlozenie obyvatelstva, je tu dost cinskych tvari so silnym opalenim (aka byvali tibetania), deti sa tu ucia pomaly iba anglicky a aj medzi sebou sa tak rozpravaju ... zaujimavy pristup. Snad im to v buducnosti pomoze.

opicky u Hannumanovho chramu