Shimla

Tak a su tu opat nejake spravicky z cestovania. Podla kompu je 1:44 PM, dnes sa ale stihlo udiat tolko veci ze neverim ze ide o jeden jediny den. Ale vsetko pekne poporiadku. Naposledy som pisal z Amritsaru, ktory si rozhodne este zmienku zasluzi. Je to nadherne mesto, asi ma dost blizko arabskym krajinam, ale pritom ma aj nieco z indie. A sikhovia ... to su taki (nielen) mali dabli s turbanom, usmevom a bojovnostou leva. Ochotne pomozu a poradia (bohuzial aj ked nevedia, nedokazu povedat nie, ale to je celoindicky problem :)) .

Sikhsky Golden temple

Zapad slnka pri zlatom chrame je nadherny (toto slovo je pouzitelne zatial na vacsiu cast cesty :)), do toho sikh v chrame cita s pomocou reprakov svatu knihu sikhov, takze sa to rozlieha do okolia.

Ale Amritsar musel skor alebo neskor skoncit, vacsina nasej vypravy by mala zahrnat hory.
Manali su jedina brana do nami planovaneho Lehu, ktory sa nachadza v state Ladakh. Je to krajina kde sa zachoval tibetsky budhizmus, kde narozdiel od Tibetu nie je nijak potlacany. Plus samozrejme nadherne hory, priroda, vysoka nadmorska vyska (3500m ma hlavne mesto), co je velmi dobre pre aklimatizaciu na to co pride. Povodne sme chceli ist priamo do Manali, ktore je prestupnou stanicou (teda Amritsar -> Chardigar -> Manali -> Leh), ale po ceste sme sa rozhodli ze urobime malu odbocku do miesta menom Shimla. Ukazalo sa to ako dobra volba, uz cesta bol dost zaujimavy zazitok. Rovnaky bus z Amritsaru (takze dokopy cca 10 hodin, odhadom 400 km), tesne za Chardigarom sa krajina zacala vlnit. Z roviny behom chvilky presla do kopcov ktore maju svahy v 45-80% uhloch, a tomu odpovedala aj cesta. Nad nami hora ako hrom, pod nami 500m priepast, a za volantom vodic ktory bez problemov predbiehal na starom rozbitom buse do ostrych zatacok za intenzivneho trubenia.

Cesta Chardigarh-Shimla

Inak trubenie, samostatna kapitola. Viacmenej plati, trubim teda som. Cim silnejsi klakson, tym vacsia sanca je ze si ho auto/nakladak/hocico vsimne a prezije :) Trubi sa vzdy a vsade, den, noc, vsetko jedno. Ale zaciname si pomalicky zvykat :)
Kedze sme sedeli vpredu (snad je to na tom obrazku vidiet), tak sme mali krasny vyhlad na divoku cestu, centimetrove mijanie veci a ludi okolo. Uz aj tieto hory su nadherne, zmenila sa flora, fauna (opicky), vzduch sa zrazu dal dychat a dokonca ho clovek v plucach citil! Mhmhmm, v horach sa mi zatial rozhodne paci :)
Samotna Shimla - pripada mi ako take tatranske Strbske pleso na indicky sposob - mesto stare ~150 rokov, cez zimu sa tu chodi lyzovat polka lyzovania-schopnych indov (nech uz to je akokolvek velka skupina ludi) a kedze sme prisli mimo sezonu, hotely maju 50% zlavu, takze pre zmenu nebyvame ako chudobni pocestni v spolocnych ubytovniach. Objavili sme dobru restiku blizko hotela, slova ako malai, paneer, kofta atd. objavujeme len postupne. Co sme uz ale zistili je ze to jedlo stipe 2x ...
Dnes rano sme si urobili vylet do Hannumanovho chramu (cca opici boh z mytologie) na kopci za hotelom, bolo to sice drsne stupanie ale stalo to za to. Chram je vybudovany na vrcholu kopca, sme iba par metrov pod oblakmi ale podla moznosti je krasny vyhlad po okoli, vsade mrte opic (musim si davat pozor, su drze a ja nemam ockovanie proti besnote, preto sme si za 5 rupek pozicali palicu na opice :D). Sranda zacala pri zostupe - Helca ktora sla za mnou zrazu vykrikla, ja som sa otocil a vidim ze nema bryle, zatial co opica uteka prec s ulovkom ... s pre tuto prilezitost pripravenym peprovym sprejom utekam za opicou, namierim na nevinnu zlodejsku tvar sprej, stlacim ... a nic! To uz pribieha lokalny ind, vysvetluje ze treba urobit obchod strava <-> korist, podava nejake oriesky opicke, a ta pusta bryle. Chudak Helca, bola kus v soku a keby ta opica zdrhla kdesi na utesy alebo stromy ... to by bolo trekovanie. Nastastie vsetko je OK (opice asi z toho uz maju dobry byznys), nebola poskrabana a aspon mame na co spominat pri krbe :)
Skusim sa dnes zamiesat do davu a miestnych zaskocit tajomnym slovkom caras, uvidime ci sa niekto chyti. Inak zmenilo sa aj zlozenie obyvatelstva, je tu dost cinskych tvari so silnym opalenim (aka byvali tibetania), deti sa tu ucia pomaly iba anglicky a aj medzi sebou sa tak rozpravaju ... zaujimavy pristup. Snad im to v buducnosti pomoze.

opicky u Hannumanovho chramu