Leh

Opat sa ozyvame z dalekych krajin. Mame za sebou CESTU, na ktorej sme za tych udesnych 19 hodin videli tolko nadhery, ze mi to este ani teraz hlava neberie. Vedie 3. najvyssie polozenym motorizovanym sedlom na svete. Behom pa hodin sme z manali (2000m) smerom na sever nabrali vysku maximalne 5300m (oficialny kamen na tom mieste hlasil tusim 16616 stop, ale kus kecal ;). Sice to je autom, takze sa to nepocita, ale kazdopadne slusny dovod na vyskovu nemoc, ktora sa u mna zo zahadnych dovodov neprejavila. Je sice pravda ze vacsinou sme boli okolo 4500m, ale aj tak. Helca to zvladala trosku horsie, ale nakoniec vsetko statocne prezila. Co ma ale zaskocilo bola dost brutalna absencia vlhkosti vo vzduchu, takze aj hory vypadali ako v pusti. Ono vraj Ladakh ma zrazok za rok asi tolko co sahara a je tu cca 300 slnecnych dni rocne, takze sa da urobit predstava ako prijemny vzduch tu je. A cesta samotna - najlepsie to okomentoval jeden ind iduci s nami v jeepe (pre cca 10 ludi) - "the roads to manali are bad, and from manali to leh, well there's no road :)". Useky s rozbitym asfaltom sa striedali s tymi bez, asi uroven polnej cesty. A ist polnou cestou 450 km je celkom vyzva.

Takto cesta zacinala...

... a takto pokracovala :)

Pri cestach su kazdu chvilu nejake vesele cedule typu "left is right and right is wrong" (ako spravna byvala britska kolonia ti blazni jazdia vpravo) alebo "drinking whisky makes driving risky". Ktosi mi hovoril ze na takuto cestu su nadherne spomienky, ale samotne prezivanie ciest az tak skvele nie je. Dovolim si nesuhlasit - tolko nadhery co sme za tych par dni v roznej forme zazili sa neda popisat. Mam pocit ze sa ani neda drzat naraz v hlave; este ze sa sem-tam vyskytnu adekvatne relaxanty ;).
Az na maly problem s kolesom prebehla cesta OK a plni zazitkov sme sa dostali do Lehu. Vyska cca 3500m, a to je to najnizsie miesto v celom udoli! Vyska sa prejavuje hlavne rychlym zadychanim pri ceste do kopca, inak sa citime ok. Iba sliznice trpia, nos mam kus plny a na oci som si kupil kvapky za zavratnych 35 rupii (necelych 15 korun), pripravenych s ayuverdou, u nas by stali aspon 10x viac. Strava dobra, uz pomaly nevieme ako chuti klasicka indicka :). Ludia tu uz su typicki tibetski, indov moc nepripominaju, a sem-tam nejaki muslimovia. Vsetci sa usmievaju, su priatelski a komunikativni, co oproti domovu posobi skvelo. Uz sa pomaly zacinam obavat navratu :D. Obchody ponukaju kvanta nadhernych veci od sperkov, oblecenia a podobne ... Nakupil by som cely batoh, ale nie sa na to prachy a caka nas este dlhe putovanie.
Pomalicky sa aklimatizujeme a planujeme mensie treky po okoli (na dlhsie nemame vybavu), zatial mame jeden 2-3 dnovy cez sedlo max. 4800m. Tak uvidim, z akeho materialu je ten chalan zpod Tatier, ale pripravu na pesich 5300m v nepale potrebujeme. Az sa vytvoria kvoli vyske vacsie mnozstva cervenych krviniek, bude sa lepsie dychat a co je dolezite tie krvinky zostanu v tele cca 120 dni, co s prehladom postaci.

Pohlad na kralovsky palac zo strechy nasho prijemneho byvania

Uplynul dalsi den a my sme sa odvazili do budhistickeho palacu, ktory je vybudovany nad mestom. Vystup nas tradicne zadychal, palac bol dost drahy (indovia 5, turisti 100 rupek). Miestnosti prazdne, neosvetlene, vsetko je budovane z bahna a kamenov, takze par storoci stara stavba podla toho vypada. Po zostupe sme v meste stretli Hobita - Helcin kamos co tu je uz par tyzdnov, slovaka Dura ktory po celej amerike a azii putuje uz rok a pol. Klobuk dole. Plus este dalsie 2 holky, slovenka a ceska. Konecne ludia s ktorymi nemusime speakovat! :)
Sosame vedomosti o roznych kutoch indie a nepalu, uvidime co z toho pouzijeme. Poobede planujeme vystup do miestneho klastora este vyssie nad mestom nez je palac, tak uvidime co na to telo a hlavne pluca.