Kathmandu & Chitwan

Po Pokhare nasledovalo Kathmandu, hlavne mesto Nepalu. Po trekovani v par ludoch kus sok, mesto je fakt obrovske, dost pripomina indiu a predsa je ine. Mali sme stastie ze sme tu s Gustavom a Retom, ktori mesto poznaju, Gustav tu v minulosti robil nejake obchody so striebrom. Tak sme sa dostali do chramu 9000 buddhov, co je pocet soch z vonkajsej strany chramu. Alebo warezacky trh, kde v stankoch ponukali napalene najnovsie filmy s obalom za cca 8 Kc :)

Jeden z mojich cielov bol jeden obchod s khukri nozmi, asi najlepsia tu zohnatelna kvalita. Po hladani nas privital pidi-obchodik s majitelom, ktory si po 22 rokoch sluzby ako gurkha pod britmi otvoril byznis. Tieto noze su jednym z narodnych symbolov, briti ich parkrat v minulosti dost neprijemne pocitili. Na nase prekvapenie nam ponukol ze nas zoberie do tovarne kde sa robia, vraj tam ma lepsi vyber. Neklamal, nozov tam bolo tak 20x viac, clovek mohol vyskusat jednotlive kusy, porovnavat ... Nadhera. A k tomu sme si pozreli vyrobny proces, 100% rucna praca, a uplatnili 15% zlavu z kupona najdeneho kdesi v novinach ... U nas to stoji minimalne 3x viac, zdaleka nie tak nadherne a pochybna kvalita skor do vitrinky, nez na realne sekanie.

Cely Nepal zaziva v tychto dnoch velky 15-dnovy festival, najvacsi v roku. Vcera sa konalo ritualne podrezavanie tisicok zvierat v chramoch a na uliciach, nastastie sme boli v tom case v Hanumanovom (opicom) chrame, a opicky tu nepodrezavaju. Kvoli tomuto festivalu sa nam nepodarilo cez Gustava dohodnut vyrobu 100% striebornych sperkov priamo v dielni, kasta manipulujuca so striebrom tiez tak nejak oslavovala. Skoda, mohol to byt zaujimavy zazitok zacinajuci nakupom striebornych ignotov od obchodnikov. Niekedy nabuduce :)

Veeeelka budhisticka stupa

Vdaka nasim znamym sme sa dostavali do samych velmi kvalitnych restauracii, v jednej mexickej som mal zatial najlepsie mojito v zivote. Perfektna atmosfera a dekoracie aj na zapadne pomery, v tomto musel mat prsty niekto mimo Nepal. Oproti hotelu sme objavili skvelu restiku, normalne ceny, dobre jedlo a posedenie v zahrade pod palmami ma nielen vecer nieco do seba. A sikovny a inteligentny casnik s dobrou anglictinou vzdy potesi :)

Po Kathmandu planujeme zastavku v Chitwane, co je velky narodny park v dzungli na juh. Agentury tu ponukaju komplet baliky s dopravou, ubytovanim a atrakciami, ale zda sa nam to predrazene, a hlavne 3-dnovy vylet ma uvodny den o nicom, 2. Den atrakcie a 3. Den po ranajkach koniec. Wtf? Takze samostatnost.Vecer sme sa rozlucili s nasimi znamymi, Reto leti spat do Thajska kde zije uz dlhsi cas, Gustav planuje bud Andamanske ostrovy alebo Indiu na motorke. Ja by som kazdopadne bral tie ostrovy :)

Samotna cesta do Chitwanu mala trvat cca 4 hodky. Ako uz byva zvykom, netrvala. To ze sme cestovali na streche az tak nevadilo, svojim sposobom je to skvely zazitok. Cestou sme stretavali vraky aut a autobusov, co na streche pocit bezpecia moc nevytvaralo. Po par hodinach sme skysli v zapche, kvoli nejakej vacsej havarii, vraj pri nej aj niekto zomrel. Asi su pocas Dosy dost neopatrni alebo chlastaju, ktovie.

Po vymene busu a 2 dalsich prestupoch sme nakoniec skoncili blizko parku, cesta trvala ~10 hodin. Od hoteliera sme ziskali balik atrakcii, o dost vyhodnejsi nez ponukany v Kathmandu. Problem s parkom je ze sa plati vstupne 500 rupek za kazdy den, takze atrakcie vo vnutri parku su natlacene do 1 dna, plus nejake okolo. Tak som zvedavy ako to cele dopadne :)

Takze tu su cerstve dojmy. Vecerne tance boli super, nic fadne ale ultra-mrstni miestni junaci s drevenymi patykami vo velkom kruhu, zmes tanca a boja. Zazitok plny energie, ziskal nakoniec zasluzene ovacie prevazne indickeho publika.Dalsi den sme zacali jazdou v kanoe vyrezanym z 1 kusu kmena po rieke. V okoli pavy a ine vtaciky, plus krokodyli vo vode. To su tie momenty, kedy clovek kazde zachvenie uzkej lodicky sleduje s vysokym napatim. Plavanie v riecke by nebolo nic prijemne :)

Po uspesnom preziti, sme sa vydali peso do dzungle. Najprv vacsia skupinka, potom sa kvoli malemu dietatu vacsina oddelila. Ostali sme 3 ks, co vyustilo v dost autenticky zazitok. Hlavne po tom, co sme objavili cerstve stopy nosorozcov a tigrice. Clovek sa citi dost zranitelny, hole ruky by toho vela nezmohli. Nakoniec sme boli radi ze sme videli iba nejake srnky, nosorozce zabiju po svete viac ludi nez zraloky, a tiger... Cela dzungla zamorena pijavicami, nasiel som ich na sebe asi 10, ale ziadna nastastie nebola moc pricucnuta.Z dzungle sme vysli priamo pri centre vychovy slonov, kde boli (relativne) malicke slony s matkami. Niektore rytmicky stepovali, dovod mi unikal ale vypadalo to ze si to uzivaju. Presun k rieke, kde sa konalo kupanie slonov, a kto chcel (a zaplatil), ten sa mohol kupat na nich. Samozrejme ze sme do toho sli, taku vec clovek doma nezazije ani ked sa v noci vlame do zoo. Kedze nas slonik sprejoval kazdu chvilu a celkovo nebol moc stabilny, tak sme sa tak ako vsetci pekne okupali. Pri brehu oproti vraj boli nejaki krokodyli, a nepatrili medzi pohodovych gavialov, ale to sme sa dozvedeli neskor. Nic to, zazitok skvely, a zijeme :D

Ktoze nam to pada...

Nasledoval obed a pauza, o tretej 2-hodinova jazda dzunglou na slonikovi. Boli sme 4 a vodic, 2 britky a my. Sedel som vpravo vzadu, takze krasny vyhlad na masivnu sloniu prdel, sem-tam produkujucu giganticke hovienka. Posed skvostny, sli sme lesnymi cestickami a kde neboli tam sme ju vytvorili. Cez rieky, lesy, okolo pasucich sa nosorozcov. Zazitok na ktory sa nezabuda. Vecer sme zahulili s miestnymi a jednou dost husto baliacou japonkou, konecne som dokoncil zasoby zo stretnutia za Syanje 3. den treku.Dozvedeli sme sa, ze slon stoji 200 000 rupek. Hmmm.Celkovo skvely zazitok pekne doplnujuci vynimocny trek, odbocka do Nepalu na mesiac sa ukazala ako zatial najlepsia cast naseho putovania.

Biele cudo na zemi