Annapurna

1.den
Vyrazili sme o siestej z Pokhary, 4-hodinova cesta sa radila medzi standartne, ale bolo prijemne ze som mohol mat nohy normalne na zemi. Uz sme zazili aj cesty kde do tejto polohy chybalo tak 30cm, to si to clovek moc neuziva. Autobus bol plny izraelcov, a to tak ze okrem nas tam uz bol len miestny vodic s pomocnikom. A to niektori sedeli v ulicke :) Co je zaujimave tak to bolo viacero nezavislych skupin, ale to nijak nevadilo.
Po prichode do Besi Saharu sme objavili bus ktory by nas posunul dalej o take 4km, tak sme vyuzili ponuku a na streche (spolu s ostatnymi izraelcami) sa odviezli dalej. Nejaky miestny vycuranek za to chcel nehoraznych 200 nepalskych rupiek, ale ked som pohrozil policiou a chcel jeho meno tak stichol. Ostatni na korbe sa pridali a vyhadali sme stale vysokych 100, ale bolo tropicke teplo a s baglami by to bolo utrpenie.
Po vystupeni a nutnej byrokracii sme sa vydali na kratky presun dalej, v kopcoch okolo sa hromadili mraky nepeknej farby. Po hodke a stvrt sme dorazili do dedinky Ngadi, a cca 1s po tom ako sme vstupili do guest housu sa objavili prve kvapky. Za par minut prsalo tak ze fest, a prestalo az po par hodinach. Tomu hovorim stastie! Snad vvydrzi ...
Z horsej strany, v Pokhare ma dnes rano zacalo skrabat z nicoho nic v krku, kus kaslem, ale bez teploty a mandle su ciste. Zatial je tu teplo takze to moc nevadi, ale ak to do par dni neustupi bude to dost neprijemna komplikacia. Nasadzujem co mam, ale zase inteligentne, tak uvidime.
Vecer sme pokecali s jednym z nosicov izraelcov, fajn chlapik, bolel ho dost zub tak mu Helca dala kvapky proti bolesti. Kus zabrali, hned chcel viac :D Clovek by rad pomohol, miestni su velmi prijemni a vzdy usmiati, ale vsetko ma hranice a nesmieme sa zase nejak ohrozit, jedina pomoc je to mame so sebou.

2.den
Obloha zamracena, ale nastastie ranonepada ani kvapka. Vyrazame o pol osmej, cesta stale sleduje majestatnu rieku Marsyangdi. Problem nastava okolo druhej, chceli sme dnes urazit kus viac, cas by bol, ale zacalo prsat. Tak sme sa kusok vratili, nedopadlo by to dobre. Ubytovanie zatial lacne, ale zradielko zacina rast. Stari dobri s****eni komousi od noveho roku obehli vsetky treky a nariadili niekolkonasobne zvysenie platov zamestnancov v zavislosti od vysky, takze obycajny kuchar si dalej v Manangu zarobi za mesiac 10000 rupek. To je na jednu z najchudobnejsich krajin sveta neskutocna palka, takze mala Cola tam stoji vraj aktualne 600rs, co je asi 150 Kc. WTF ??? Polka nasho denneho budgetu s rezervou...
Zatial to nevzdavame, prachy nie su moja zivotna priorita, ale vediet to tak sa na cely cerveny Nepal vykasleme, v indii to stoji zlomok.

Jeden z mnohych vodopadov

3.den
Nezacal slavne, chcije a chcije. Tak posedavame v jedalni s krasnym vyhladom na rieku, kde sa par metrov od nas valia kakaove masy vody velkym spadom. Akurat ta prichut bude asi kus zemita. Cakanie sa natiahlo, tak si davame skory obed a okolo pol dvanastej vyrazame s cielom Tal ak bude dobre pocasie. Sem-tam chcije, plastenka zaziva ranne fazy dekompozicie, 2 diery zalatane izraelskou lepiacou paskou. Na bote sa kusok odskeruje koza od podrazky, ajajaj to bude trek.
V jednej zastavke vytiahol izraelcan z boty prisatu pijavicu, tak reku ze sa pozriem aj ja. V botach nebola, ale lytko pravej nohy bolo cele krvave a prilepene k nohaviciam. Niekto sa ocividne dobre nakrmil, akurat mne z toho tieklo este par hodin kvoli protizrazanlivym latkam ktore vylucuje ta mrska do rany.
Cestou kopirujeme rieku, lemuju ju nadherne vodopady, most zatial nie je ziadny strhnuty, takze ceste vpred nic nebrani. Akurat to ze za den sa mame dostat o 600m vyssie nez sme spali, a niekedy cesta neprijemne klesa. Za 6 hodin dokopy sme dali to co bolo planovane na cely den, takze vecer tesne pred zotmenim v Tale sprcha, vecera (nieco ala veg smazena ryza, nas rozpocet nam ujoznuje iba kombinacie veg+nieco), vypranie (snad to uschne do rana!), skvela masaz od Helci a tvrdy spanok... Snad bude zajtra lepsie pocasie, taketo komprimovane postupy dlhodobo nedame.

Spust po hodoch na moj ucet

4.den
Rano nas sice privitala sice modra obloha, ale vecer prane veci boli este zmykatelne. A to je v pripade rychloschnuceho termopradla sakra spatna vec. Tak sme aplikovali susenie priamo na tele, kedze kazdy mame iba jedno a na celodennom treku robi velky rozdiel. V okolitych kopcoch je sneh, takze tu mame celkom kosu. Ponozky, tricka apod. Sa budu susit na bagloch. Den nam ubehol rychlo, polia travy zacali rednut a miesat sa s obycajnymi rastlinami, ziadne dalsie pijavice a okolo tretej sme skoncili trekovanie vo vyske 2100m v prijemnom pokece s nemcami. Nakupena himalajska vzorka mala drsny priebeh. Nadherny vyhlad nakopce okolo, tak o kilometer vyssie. Dalsi den ma byt na pohodu, iba 4 hodiny cisteho treku, potom horuce pramene v Chamme.

5.den
Start normalny, o osmej. 5-hodinova cesta s obcasnym dazdikom bola na pohodu, viedla nadhernym udolim a prijemne stupala. Celkovo sa raz krajiny zmenil a je to o mojich oblubenych ihlicnatych stromoch. Skoncili sme v meste Chame, kde sme zaparkovali v hoteli za mestom, pri rieke, horucich pramenoch a s ukrutne nadhernym vyhladom na horu Lamjung Himal, takmer 7000m. Na kazdu stranu masiv, uzasne miesto. Zahulili sme s pohodovym svajciarom Retom, co ale nepotesilo boli huste ceny, dal bhat (thali) za 300 rupek. Stale ficime na ryzi, kupili sme lacno kilo jablk takze to nie je taka bieda. A objavili sa pekarne kde robia smazene tasticky za smiesnych 15 rupii. Vecer sme sa dali nieco s nazvom 'local beer', ale chutilo to ako gin zriedeny vodou a pachnuci liehom. Uz vieme ze nabuduce ked tak teply... Dalsi den bude dlhy.

Lamjung Himal, uchvatny kopcek

6.den
Tradicne vstavanie o pol siedmej, ranajky prebehli v miestnom obcerstveni, kde mali vyborne a lacne smazene tasticky. Za den sme dali vyskovych 600m, bolo to pohodovych 5 hodin treku. Sceneria cestou tradicne nadherna, ale o to nejde. Ani o tu travu co vsade rastie, a miestni ju zbieraju s tajomnym usmevom. Totizto ked sme zaparkovali v Upper Pisangu, tak sa nam naproti naskytol POHLAD. Udolie postupne stupalo, stromy vystriedala trava a tu neskor skaly. Nad nimi uz len masivne ladovce a vrchol tak vysoky ze sme museli dost zaklanat hlavy. Nie som schopny opisat ako moc impresivny a dychberuci pohlad to je, nie som moc citlivka ale toto ma fakt chytilo za srdce. Ludia co dookola robia tento trek ... Chapem ich viac a viac. Je sice trapnych 3700m vyssie ako my, ale kazdemu je pri tomo pohlade jasne, ze to je iny svet, kam my s nasimi aktualnymi schopnostami a vybavenim nepatrime. My s Helcou sme sa proste posadili, dali ci caj a bezdovodne sa smiali, 100% cisti :)
Poznamka na okraj ... Rastlinky travy tu maju neskutocnu vizualnu variaciu, su dospelejsie a nielen v dazdi nadherne vonaju. A rastu vsade, ako plevel napr. pri neste.

Anonymna hora, kto si to ma vsetko pametat :)

7.den
Nas ciel na dnes sa vola Manang, najvacsie mesto v oblasti. A aby toho nebolo malo tak sme si zvolili narocnejsiu trasu veducu cez budhisticke dedinky tibetskeho razu, menej zasiahnute turizmom. Behom hodky sme vystupali cca 400m (vyska 3700m), naskytol sa nam ukrutne nadherny pohlad na masiv Annapurny. To clovek zabudne aj na ten vystup. Cesta cca kopirovala ubocia hor, vyhlad sa postupne menil. Tento den bol casovo najdlhsi, od pol osmej rano do piatej vecer, s obednajsou pauzou. Cestou tradicne stretavame vacsinou miestnych, so sirokym usmevom kriciacich pozdrav Namasteee...
Manang potesil z viacerych dovodov, jednak ceny kusok klesli, jednak je odtialtovyhlad na vsetky doteraz videne hory + nove, a takisto sme na hoteli sami s nasimi novymi kamosmi svajciarom Retom a amikom Gustavom. Skveli typkovia :)
Dalsi den je iba relax, mame za sebou 7 dni treku, a telo si zasluzi oddych predtym co ho caka. Aspon mozeme preskumat ladovec co konci kusok za mestom ;)

8.den
Planovany ako relaxacny, tak sme si nalahko naplanovali vylet k miestnemu jazierku, ktore zasobuje ladovec z Gangapurny. Cesta ale akosi isla mimo, tak Helca pokracovala vyssie za ucelom aklimatizacie a ja som sa kus vratil a zostupil k jazeru. Chodnicek ziaden, takze si clovek hlada cestu sam. Okolo jazera pohoda, ale moj ciel bol ladovec dalej za nim. Jedina mozna cesta bola okolo riecky, ale ta sa valila udolim podla svojich pravidiel a nejakeho blazniveho trekera moc neriesila. Ano, slo to ztuha :) Ale ten pocit, ze 5 km okolo nikto nikde a hladam si vlastnu cestu, ten bol na tejto vyprave k nezaplateniu. Ked uz to bolo moc drsne a zacal som byt vycerpany (mal som so sebou 1 male jabko, nic viac) z neustaleho skakania a lezenia po skalach, tak som to cca 500m pred ladovcom otocil. Take fotky domov donesie za sezonu max. Par ludi, ale som rad ze som to absolvoval sam zatial co Helca niekde popijala zasluzeny cajik. Tak som sa teda moc nezrelaxoval :)
Na sedle podla miestnych bude sneh, ajajaj ... No ved uvidime.

9.den
Mal byt na pohodu, aspon co sa casov tyka. Pevysenie 700m ale predsa len da zabrat, a kedze ciel je vo vyske 4200m, tak sme to zobrali na pohodu. Vyhlady klasicky nadherne, Gangapurna sa ukazovala v celej nadhere, a to ma zaprdenych ~7500m. Vyska pomalicky nakopava, citil som sa ako kus na tripe, alebo po darovani krvi. Inak vsetko ok, akurat ceny jedla kus poskocili. Dnes sme zacali vystup, ktory vedie az k sedlu, a prerusenia su len na nas. Je tu uzasna atmosfera, a vo fleece mikine a 2 trickach sa da v pohode trekovat. Noc ale ocakavam velmi chladnu, okolo 0 von, takze vo fleeske sa bude aj spat :)
Zajtra bude trek kratky, a zalezi na nas ako moc si budeme chciet ulahcit samotny vystup do sedla. Bud skoncime v Thorung Phedi o 200m vyssie ako teraz alebo v High Campe dalsich 400m vyssie. Kazdopadne to bude hukot ;)

10.den
V noci bola KOSA. 2 tricka+mikina, 2 vrstvy na nohach, 2ks ponozky, rukavice a ciapka. A to som bol pod 2 prikryvkami! A mrzol som ako blazon. Ale prezil :) Odhadujem -5 v noci, poda je zmrznuta ale slnkom makne. Cesta hore do Thorung Phedi zabrala pohodove cca 2 hodky, pomalicky jedna noha vedla druhej. Niet sa kam ponahlat. Nasledoval drahy obed, a rozhodnutie ist do posledneho ubytka. Cize cca 4900m vysoko, obed bol 4450m. Cesta hore zabrala prekvapivo iba hodinu, a je to 500m pod sedlom, takze vystup zajtra bude na pohodu. Fleeska a 2 tricka uplne stacili, slniecko je kamarat :) GPS-ka potvrdila vysku, zatial je to maximum co som kedy dal. Plus sme urobili vylet cca 100m vyssie, kvoli lepsej aklimatizacii a nadhernemu vyhladu. Ceny neprijemne poskocili, ale zajtra sa to zacne zlepsovat, a kvalitne zradlo telo potrebuje. Takze vytiahnem susene maso z byka (buffalo), co vlacim od Pokhary. Maso po dllllhom case, dufam ze neprivodi komplikacie. Vsetci sme OK, ziadne priznaky vyskovej nemoci, co je skvele. Slnko je tu ukrutne silne, s dobrymi slnecnymi brylkami vsetko vypada radoby normalne, bez ako preexponovana fotka. Pocasicko nam vyslo nadherne, nikde ani mracik, taka nadhera okolo sa foti sama.
Na noc skusim zohnat 3 deky, a v pripade prilisnej kosy je mozne aplikovat este 1 vrstvu na vacsinu tela.

Vyhlad trosku nad High Campom; Gangapurna, masiv Annapurny

11.den
V noci prekvapivo nebola taka kosa ako noc predtym, ale 3 vrstvy to istili :) budicek 5:30, 6:30 vyrazame. Je drsna kosa, vsetko zmrznute, odhadujem -10. Po pol hodke vyslo slnko, zem a putnici zacinaju rozmrzat. Hore to ide ztuha, ckovek sa musi nutit ist pomalsie nez je zvyknuty a klast nohy tesne za sebou, inak je odmeneny zadychanim a navalom unavy. Je tam este posledna cajovna, cca po hodine, ceny extremne ale davame si caj s mliekom. Najhorsie na vystupe je to ze clovek si mysli ze vidi vrchol sedla, a ked sa tam dostane tak zisti ze to pokracuje dalej pod trosku inym uhlom. Nebudem napinat, okolo desiatej sme na vrchole, obloha bez mracka, naskytol sa nam pohlad na udolie rieky Kali Gandaki pred nami kadial pojdeme dalej, s osemtisicovkou Dhaulaghiri na juhu. 5416m, to sa tazko prekonava pokial clovek neutoci na vrchol. Nastastie ziadne priznaky vyskovej nemoci, urcite pomohol spanok v 4900m.
Nasledovali tradicne fotky, a dost drsny zostup o 1600m do Muktinathu. Niektori blazni to davaju opacnym smerom, na to aktualne nemam. Muktinath je putnicke miesto budhistov aj hinduistov, stretavaju sa tu viacere elementy (ohen zo zeme z unikajuceho plynu, pramen vody a este nieco, bud zem alebo obloha). Maju tu chramovy komplex, ktory je unikatny aj tym ze je pre 2 nabozenstva naraz. Taky maly Jeruzalem :D
Stretli sme tu amika Gustava ktory sa odpojil pred 2 dnami, a putujuci sam zazil DOST drsne pribehy oba dni, kedy mohol lahko zomriet. V sedle chtytil sneznu slepotu na 1 oko, tak sme mu poskytli ayuverdicke kvapky co mam na unavene oci.
Inak trocha unava v kolenach, ten zostup bol takmer celu cestu velmi strmy, vsetko ostatne OK, co je dolezite lebo nas caka este 5-6 velmi zaujimavych dni.

Klasika, co dodat, 5416m

12.den
Zacali sme pomaly, ranajky o osmej a vyrazili tesne pred desiatou. Cakal nas zostup o cca 1000m, koncentrovany do asi 1 hodiny, potom pohyb v rovnakej vyske. Urobili sme odbocku do Kakobeni, co je dedinka v ktorej ako keby sa zastavil cas. A maju tam 700-rocnu gompu, ale vysoke vstupne ma odradilo. Cesta odtial kopirovala rieku Kali Gandaki, co na mape vyzera v pohode. Realita je tradicne ina, okolo rieky je pust a cesta podla toho vypadala. Velmi silny vietor, kopec prachu v papulke aj ked som mal cez xicht satku. V povodi okolo Jomsonu sa v koryte vyskytuju gulate cierne kamienky, ktore po spravnom rozlupnuti ukazu skamenelinu, vacsinou slimaka cca 140 mil. rokov stare. Nasiel som kamienok ktory ma potencial, dalsich 10 rozmlatenych nic. Tomuto ale trci nejake cudo z boku, tak uvidimo.
Vecer sme skoncili v Jomsone, ktory bol preplneny putnikmi putujucimi do/z Muktinathu na nejaku slavnost. Po dlhom hladani sme na konci mesta nasli hotel ktory mal 3 izby v normalnych cenach. Kuchyna bola vynimocna, mal som dokonale korenenu paradajkovu polievku. 2x za sebou. A to paradajkovu polievku v europe z duse neznasam :)

Dvaja putnici v pusti

13.den
Rano sme sa dozvedeli od putnikov, ze cca den a pol dalej zahynuli 2 turisti a 2 nepalci pri pokuse o prechod cesty zasypanej zosuvom pody. Moc nepotesi, tento trek patri medzi drsnejsie, takze od teraz sme opatrnejsi. Dozvedel som sa ze moja skamenelina je posvetna a symbolizuje boha Shivu. No parada, az do toho budem mlatit kladivkom aby som to otvoril tak ma snad neukamenuju.
Cesta ubiehala OK, zazili sme uchvatny prechod z puste do zalesnenych oblasti behom par km, hory maju dost alpsky charakter. Co je super ze zmizli turisti, za den sme videli mozno 5, inak iba putnici a nosici. Asi zobrali jeepy alebo lietadlo z Jomsonu. Obaval som sa ze cesta po sedle bude nudna, ale opak je pravdou a je minimalne tak skvela ako cesta hore.
Cestou sme sa zastavili v Marthe, co je dedina znama po celom Nepale najlepsimi jablkami, apple pie bol skvely a brandy ... Uvidime.
Okolo stvrtej sme skoncili v Larjungu, co je mestecko priamo pod Dhaulaghiri. Je to najvyssia hora ktoru som kedy videl na vlastne oci (Annapurna I je nizsia, a zakryta nizsimi horami, a potencialna K2 z lietadla z Ladakhu sa nepocita). O tom aky silny je to zazitok radsej ani nepisem :)
Vecer bola party, v Marthe kupene jablcne brandy (44%) a nejake kytky po ceste posluzili idealne. V menu boli polozky ako Balgonise Mactoni alebo Veg Musnroom Lassigna, no kto by si to neobjednal :D

Dhaulaghiri, 8172m

14.den
Mal to byt lahky a pohodovy den. Ako to uz byva, nebol. Zacali sme na pohodu, okolo deviatej. Zastavil sme sa na jablkovy kolac, kde nam nakecali ze je cerstvy, mal tak 2-3 dni. No jo, na cestach stretavame roznych ludi. Pokracovali sme dalej, Dhaulaghiri zostala za nami. Poobede sme ale prisli na miesta zosuvov pody (landslide), kde konci kazda sranda. Zakukalo tu v uplynulych dnoch par ludi, aj turistov. Samozrejme ziadne varovanie, ze by sme sa tomu mali vyhnut. Zivot tu nema velku cenu. Niektore prechody zosuvov boli OK, na niektorych stacil 1 blby krok a koniec. Rieka pod nami nedavala ziadne sance, prilis velky spad. Zdarne sme to presli, ale prvykrat na celom treku som citil realne ohrozenie zivota. S ostatnymi sme sa na tom zhodli. Takisto sa nam natiahol den, vecer sme dost dlho nemohli najst hotel, ale nakoniec sme nasli perfektne miesto s dobrou stravou a podivnym germanskym trekerom.
Pocasicko je dobre, dali sme nejakych 900m dole, ciel Tatopani je tak 2 hodky daleko, uz pocujem volanie horucich pramenov :)

15.den
Tatopani bolo nakoniec iba hodinu cesty, tak sme sa mocne zrelaxovali, horuce pramene boli vecer prijemne, strava zacala pripominat indicku a material okolo cesty vo forme basebalovej palky nas teleportoval na vyssiu orbitu. Co dodat, zasluzena pohoda :)
Podivinsky german Sssstiiiiiivn si nas odchytil v pramenoch a americanovi Gustavovi dal otazku ci by ho resuscitoval keby o nieco slo. Ze je gay sme sa zhodli uz predtym, to je v pohode. Ale toto kus prehnal, za to sa brcko nedava tak sme ho ignorovali.
Izraelci sa tiez moc nepredviedli, ale to moc nevadi, akurat potvrdili to co som predtym pocul od viacerych.

16.den
Kedze nas cakalo cca 22 km peso do Beni, a potom 3-5 hodin do Pokhary. Kedze 1-dnova cesta a nasledne 2 dni relaxu su lepsie ako 2-dnova cesta, rozhodli sme sa pre bus. Vecer mala party, zajtra sa zclovecime a budeme relaxovat pri jazere.

Particka, Reto, Gustav, Ja & Helca