Agra

Po 5-hodinovej ceste sme sa ocitli v meste Taj Mahalu a cervenej pevnosti (dalsia je v Dilli). Inak cestou hulili niektori typkovia rucne balene cigarety, pricom sa potom pozitkarsky usmievali a pri bafkani kaslali. Podivny ukaz ...

Po prichode sme klasicky zhadali 1/2 povodnu cenu a viezli sa autoriksou (3-kolka, viac motorka nez auto) chlapcom s krvavym usmevom. Ten usmev mal zo zvykania betelu, co su casti nejakej veselej rastlinky. Na betelovom tripe si jazdu vylozene uzival, take zavody a predbiehanie sme este nezazili.Zvladli sme aj prvu navstevu miestnej nemocnice, kvoli Helcinmu zapalu dasien. Dostala zadarmo antibiotika a nejake utisujuce veci. Ja som si pre zmenu z Ladakhu doniesol zapal hrdla, ktory napriek ocakavaniam nekonci, tak mozno tam zajdem tiez. Sirokospektralny Sumamed by som nechal na horsie casy daleko od civilizacie.
V Agre je vela krasnych monumentov prevazne z 16. Storocia, ale najviac cenene su spominany Taj Mahal-hrobka pre manzelku jedneho z mogulov a pevnost (red fort). Pytaju za to neskutocne vstupne, nieco typu 20 rupii pre indov a 750 pre cudzincov, co je s rezervou nad nas denny budget. Tak sme sli iba do pevnosti, kde bolo vstupne este akceptovatelnych 300 rs. A nadhernej nielen mramorovej prace kombinovanej s polodrahokamami tam je tiez habadej. Narozdiel od hrobky bola pevnost sidlom mogulov, kde vladli, uzivali si (5000ks harem, ejha fiha!), takze tam bola roznorda architektura aj z mramoru aj z cerveneho pieskovca. Muselo tam byt v casoch najvacsej slavy nadherne, nicim to nepripomina europske hrady ala kobka. A to ma ta pevnost cca 20-metrove steny. Mali tu bazeny, vyriesenu ventilaciu, distribuciu vody atd... Zachoval sa sice iba zlomok (najazdy, vojny, briti), a vacsinu komplexu okupuje indicka armada (nechapem preco) ale aj tak to bola nadhera.Pred pevnostou je klasicky dav predavacov a nadhanacov, a tu sa Helci podaril majstrovsky kusok. Jeden typek jej chcel predat male rozkladacie sachy, a zacal cenou 20 a hned skocil na 15. Helca povedala HMM, a ked vytiahla prachy tak z typka vypadlo ze ide o sumu v eurach. Tak ze nie, nasadli sme do autorikse, typek mi to vtlacil do ruk ze 900 rupek, co je cca ekvivalent tych 15 eur. My sme chceli ist prec, tak cena zacala klesat, 700, 600, ... Uz som na vodica krical nech sakra ide ked to skoncilo na 150. Helci povedala ze za 100 to berieme a voila ... Mame to! Ked clovek neprejavi moc zaujem, tak sa da vyjednavat, ale nevyjde to vzdy. Kazdopadne zlacnenie z 20 euro na 100 rs, to asi neprekonam :)

Red Fort

Dalsi den sme sa vybrali k Taj Mahalu bez umyslu ist dovnutra, ale spravit aspon par snimok z dialky. Vstupne sa platilo daleko od hrobky, a nas pokus obist to ukoncili policajti. Tak sme skocili do jednej z restik kde maju na streche terasy s vyhladom na hrobku, objednali si zradielko a kochali sa vyhladom. Ako povedal jeden zlatnik v Lehu, najlepsie veci pridu neocakavane, bez planovania. Nadherna, jednoducha pravda, ktora nas stale sprevadzala. Bystra Helca zrazu zbadala v menu ponuku SPECIAL LASSI. S nadejou v ociach som sa vybral za majitelom, a stretol som chlapca-pomocnika. Na otazku "special lassi=caras?" odpovedal lisiackym usmevom s iskrou v ociach "no caras, bhang sir!". V preklade nie hasis, ale rozmixovana trava (v jogurtovom napoji). Nasledovalo samozrejme objednanie, od Manali sme netestovali ziadne miestne vzorky, a to uz su ej bistu veru asi 2 tyzdne! Typek priniesol zelenu tekutinu ktoru sme s chutou vypili a doniesol nam 3 zapisniky plne odkazov jeho hosti za poslednych 14 rokov. Typicke boli vyrazne kladne reakcie na jeho Special lassi. S vedeckym zaujmom sme sa pustili do prezerania fotiek jeho rodiny a hosti a nechali sa odviest na atmosfericku prechadzku do nejakej zabudnutej cervenej hrobky. Cestou spat sme uz aj zabudli na lassi ked tu nahle zacalo nakopavat. Slusne sme sa zvladli rozlucit a dynamicky zmenili eura. Lepsi kurz nez v Ladakhu potesil, aktualny vyvoj mien nesledujeme. Zacalo ma bavit handlovanie s cykloriksami a tak som ich nizku ponuku 20 rupek kamkolvek do mesta znizil na skor uz teoretickych 15 do hotela. Prvych par odpadlo az sa chytil jeden postarsi junak. Slapal chudak asi pol hodku, hore kopcom aj tlacil, a tak sa nadrel ze sme mu tych povodnych 20 rupek s vycitkami dali. Dost kolonialisticky zazitok :)

Nasledne sme vyrazili do ulic, prepli na davovy zazitok, nakupili ovocie a dal som si rozbit 1 kokos, duzinu sme bastili do vecera. Vedla sme objavili lacnu a palivu restiku, idealna kombinacia. Lassi malo dlhy dojazd, predsa len konzumacia je trosku iny pohlad na problematiku. Tu je toto lassi vraj pomerne bezne, sme predsa na hraniciach s Radjastanom.
Dalsi den sme vyrazili do blizkeho Fathepur Sikri, co je mesto postavene ako sen mocneho vladca ale kvoli vode nevysiel. To co bolo zadarmo bolo dobre a fest otravovali miestni.

Fathepur Sikri

Posledny den sme sa rozhodli absolvovat zvysne pamiatky, takze sme si pozreli impresivny Taj Mahal, komplet bielo-mramorova hrobka gigantickych rozmerov. Kym clovek nestoji priamo pod tym tak sa to nezda az take velke. Samotna hrobka ma kvetinove ornamenty tvorene neuveritelne detailne, daleko nad urovnou ostatnych stavieb. Dalsi nasledoval Baby Taj, prva hrobka kde prisli mogulovia na chut mramoru. Potom sme sli obzriet hrobku vezira (premier?) jedneho z najmocnejsich vladcov a nakoniec obrovsku mesitu. Povodne nazvy radsej nepisem, maju islamsky chrarakter a moc toho nenapovedia.

Klasika, Taj Mahal

Vecer obligatny vlacik a rano nas cakalo zobudenie v posvetnom Varanasi, kde sa kvoli vyslobodeniu z kruhu vecneho rodenia a umierania spaluju mrtvi na brehoch Gangy. Ale o tom az nabuduce ;)

Leh 2

Opat su tu spravy z dalekeho Lehu, tentokrat to bude strucnejsie. 1.9. Zacal ladakhsky festival, ktory trva 15 dni. Na uvod bol sprievod roznych kmenov v krojoch, clenenie asi zabezpecila v minulosti mati priroda po udoliach. Kedze nie sme velki fanusikovia pola tak sme sa rozhodli napriek festivalu vypadnut este na 2 dni za budhistickymi pamiatkami.Tradicne skore ranne vstavanie aby sme stihli nepravidelny bus sa oplatilo. O 3 hodky neskor sme boli v mestecku Alchi, kde je jedina pamiatka komplex 4 svatyn. Ale akych! Ti blazni pomalovali v 11. storoci cele steny tisickami roznych bytosti z budhistickej mytologie, vacsinou v pozicii lotosoveho kvetu. Kresby su na velkost malieb neuveritelne detailne. Plus tradicne monstrozne sochy budhu, akurat v poslednej svatyni bolo tych soch viac, boli v strede a z kazdej strany to bol iny vyjav. Zo vsetkeho salal starobyly duch, skutocny zazitok. Miestni nas pohostili ladakhskym (vsade inde tibestkym volanym) cajom, co okrem mlieka zahrna slane maslo. Chut ... Hladam vhodne slovo ... Hladam ... No, nebolo mi po nom zle, takze asi tak :)

Dalsi den sme sa na ceste spat zastavili v mestecku Basgo, kde su zrucaniny palaca, plus dalsie chramy. Velmi pekne aj s okolim, dufam ze fotky budu stat za to :) Ako tak pozeram na jednom zastaveni von oknom, pristane zo strechy busu s rachotom na zem cca 20l flasa na plyn. Po par sekundach si uvedomim co by nastalo keby bola plna a buchla. Videl som raz video kedy do ohna hodili asi pollitrovu flasu, ten vybuch bol vysoky tak 15m. Tato asi bola prazdna, ale ako velmi ... Uff :)

Celu dalsiu cestu spat sme sli okolo vojenskych zakladni, namatkovo indian air force (maju tu letisko, obohnane 3-metrovym plotom), sniperi (oficialne scout) alebo udrzba lokalnych vysokohorskych ciest. Vojakov je vela aj v meste, prakticky v kazdom buse iez nejaki cestuju. Takmer ziadny ale nema kvera, takze to neposobi nejak prehnane. Ked si clovek uvedomi ze je v regione kde su hranice s Pakistanom a Cinou, a s obidvoma India viedla vojny v minulom storoci, tak sa moc necuduje. Akurat dufa ze kym tu je tak sa nic nezomelie, ale Cina (konci?) olympiadu a Pakistanskemu prezidentovi sa trasie kreslo. Aktualnejsie spravy nemame :) Je tu par pametnych tabuli na Kargil (mesto na zapad od Lehu, par sto km, zaciatok islamskeho Kasmiru) a rok 1999, kedy bol posledny vacsi konflikt s Pakistanom. Miestne jednotky boli urcite zapojene do vtedajsich tazkych bojov. Musim si to doma dostudovat...

Viacmenej nahodou sme sa dostali do obchodu so sperkami. Zvonku podobny ako 10 inych. Vo vnutri mal ale veci kvoli ktorym som TAKMER zacal lutovat ze nie som slecna aby som tu nadheru mohol nosit. Najviac ma zaujal zlaty prsten s masivnym topazom, ktory mal cca 650 reznych hran. Nedalo sa od toho odtrhnut oci. Cena 550 euro, ktovie aka by bola v europe. Ach jo, tak mozno v dalsom zivote :)

Vecer sme sa boli v ramci festu pozriet na tance miestnych kmenov, boli od pokojnych po divokych haluzakov, co s kovovymi nadobkami na hlavach zurivo behali coraz rychlejsie do kruhu. Nieco sme natocili na Helcin super fotak, tak uvidime.Dalsi den sme vyrazili na sutaz v lukostrelbe. Nastastie sme stretli mladika ktory tam siel tiez a zobral nas autom, inak by sme to nenasli. Dost zvlastne ze tu maju najvacsi festival v roku a takmer ziadny miestny netusi aky je program, ked si to zistime tak zase nevedia kde sa to miesto v ich vlastnom meste nachadza. O tom ze 3 km je podla nich 500m sa radsej nerozpisujem. Samotna sutaz sa niesla v znacne amaterskom ale uprimnom duchu, miestni borci z cca 15m triafali vsetko mozne, sem tam aj terc. Na ich obranu ale musim povedat, ze luky maju dost mizerne, tetiva je snad z pradelnej snury, sipy niekedy dost krive a nedobre sa to cele napina. Ano, skusil som si to. A dopadlo to neslavne ... Ale aspon som im neodstrelil sip na susedny oploteny pozemok, co sa stalo mnohym :)

Vecer sme stravili v znameni popijania miestnych marhulovych dzusov a este niecoho co sa vola seabuck thorn. Vraj skvely zdroj vitaninov a mineralov, chutovo faaakt dobry. Rano 4:30 taxik na letisko, parchant sa neukazal tak sme vyrazili do mesta a prve auto co sme stopli tak bol luxusny jeep-taxik, takze sme stihli. Prechod letiskom pripominal vybavovanie stavebneho povolenia (aspon co som pocul), kvoli aktualnej situacii v Kasmire.Po vzlietnuti ale zacalo maso. Zabudnite co som pisal o nadhernej (a drsnej) ceste z Manali do Lehu, toto bol prelet nad niekolko sto km dlhym pasom hor, sledovany z luxusnej vysky tak okolo 5 km. Nieco tak nadherne som v zivote nezazil (ako casto to na tejto ceste padne?), v dialke smer Kasmir a Pakistan sa tycil masiv daleko vyssi nez ten ponad ktory sme leteli. Zeby legendarna K2 ? Kazdopadne chvilu potrva kym to rozdycham ...

Pohlad z lietadla na oblast Zanskar

Dili ... Dufal som v lepsie zazitky nez minule, bohuzial marne. Cesta z letiska na spravny autobusak trvala cele 4 hodiny a stala tolko co nasledna 5-hodinova cesta do Agry. Menili sme taxiky a mhd podla miestnych, bohuzial ich mizerna az ziadna anglictina to moc neulahcovala. Tak nejak toto mesto nemam rad, prilis velke a v kombinacii s klasickym indickym chaosom neprijemne. A co sme sa pytali ludi co sme doteraz stretli tak nazor sa opakoval. Pri ceste z Nepalu do pustneho Radjastanu sa tam asi na 1 noc zastavime, ale viacmenej hlavne kvoli cervenej pevnosti a moznym nakupom striebra. Pokial ma clovek furu casu a penazi na riksov alebo chut sa hadat tak si Dilli uzije. Pokial sa ale chce dostat z bodu A do bodu B cim skor, je to castokrat bieda. Z Dilli nejdeme do Nepalu priamo kvoli trvajucemu monzunu, trekovanie v dazdi nie je nic moc...Tak som to nejak rozpisal, snad to dava zmysel a da sa to citat. Nabuduce z Agry a okolia ;)

Stok La

Po kratkej pauze sme tu opat. Aj ked uplynulo iba par dni, mame za sebou velmi intenzivny zazitok. Popisom navstev budhistickych klastorov sa nebudem moc zaoberat, staci povedat ze je to vacsinou nadherny zazitok, aj ked klastory by si zasluzili o dost vacsiu pozornost a udrzbu. A to mnisi podla vsetkeho nerobia. Ale ako tak pozeram, tak to je celoindicky problem, o veci a majetok sa nikto nestara, pokial s tym nie je nejaky problem. Velky problem. Ale spat ku klastorom. Tusim v Ticksey maju sochu Buddhu. 14-metrovu. Pozlatenu. A okolo vystavana budova. A takych sme videli viac. Takze asi tolko ku klastorom :)

Budhisticki mnisi davaju sirokemu okoliu o sebe vediet

Rozhodli sme sa pre nejaky aklimatizacny trek, a tak sme si nechali poradit helcinym kamosom Hobitom. Nie, nema vysku 1m, ale je vraj podobne nezdolny :) . Ide o 2-4 dnovy trek, prechod sedlom Stok La vo vyske 4800m a nejake drobne. Zacina sa v mestecku s priznacnym nazvom Stok, co je odhadom tak 3700m vysoko. Takze cca 1100m prevysenie. Ejha fujha, to bude aklimatizacny trek. A veru ze aj bol ...

Zaciatok cesty - ponici a kone

Po cca hodine od Stoku sa dostavame do cajovne, kde si davame prekvapivo caj a medzi ostatnymi trekermi zistujeme kadial vlastne do sedla. Zatial mame totiz spolocnu cestu s vystupom na horu Stok Kangri, co je nieco cez 6100m, a to fakt nedame :)
Odbocku sme nasli, pozorne nas sleduju miestne 'kamziky' a jastericky, vyska stupa a coskoro sa dostavame ku kamennym pastierskym chatrciam. Pri pohlade hore na sedlo vidime par pomaly sa pohybujucich bodiek, inak nikde nikto. Po vydatnom susenkovom obede ideme dalej, ale kedze sme tak 4300m vysoko, ide to ztuha. Postupne sa dostavame k tempu 10 krokov (~2 vyskove metre) a rozdychavanie. Nohy vladzu, ale zvysok nie. Po hodke a pol sme hore a zistujeme, ze skutocne sedlo je este tak pol hodky dalej. Nic moc pocit ked clovek caka uz iba klesanie :) . Vidime ludi v skutocnom sedle, co sami zda divne, tak dobri fakt nie sme aby sme ich dohnali.
Ked sme konecne hore, privita nas taky studeny vietor ze normalne vytahujeme vetrovku! Ludkovia predtym videni zmizli nevedno kam. Po obligatnej fotke a ladovom drinku letime dole o dost prudsim svahom a behom 2.5 hodky sme o 900m nizsie ubytovani v dedine v tzv. Homestay dome. Cca klasicke ubytko, akurat 4x drahsie nez to v Lehu a je v tom miestna vecera medzi domacimi. Tam stretavame typkov, ktorych sme nahanali. Je to particka 5 cechov z Plzne, ktori su v tejto oblasti takmer mesiac a toto bol ich posledny trek. Inak dost bezna situacia, cechov je v Ladakhu fakt dost, dokonca sa tu daju kupit aj nejake ceske knizky vo vypredaji.
Ale spat k treku, dalsi den sme vyrazili s novymi znamimi smer Spituk, co bola cca 6-hodinova cesta cez hlboke kanony chodnickom, na ktorom sme sa vyhybali nalozenym oslikom a sem tam aj ich majitelom. Novi kamosi sa s nami podelili na pomery vybornym gulasom (vliekli so sebou neskutocne mnozstvo veci), my chudaci sme poskytli aspon dezinfikovanu vodu. Akurat som to kus prehnal s chlorom, takze mala taky bazenovy buket. Stopli sme jeep a na korbe sa dostali spat az do Lehu.
Akurat sa mi na pate urobil nepekny pluzgier, takze dalsi den som vegetil drobnymi vyletmi za stravou a nakupmi. Ti miestni betari obchodnici vedia cloveka ukecat...
Zajtra zacina 15-dnovy festival miestnych umeni, tradicii a tak, tak som zvedavy co to bude za cudo. Zaujimavo zneje lukostrelba, uvidime co s tymi jednoduchymi lukmi spravia miestni carostrelci :)
Zdravime a posielame pozdravy z dalekych vysok, zakratko sme v Dilli ani co by vrtulkou na lietadle otocil.

P.S. Sorry ze nie je viac obrazkov, napriek cca 4x vyssej cene internetu som nebol schopny dat viac obrazkov nez prve dva ... tak snad nabuduce :)

Leh

Opat sa ozyvame z dalekych krajin. Mame za sebou CESTU, na ktorej sme za tych udesnych 19 hodin videli tolko nadhery, ze mi to este ani teraz hlava neberie. Vedie 3. najvyssie polozenym motorizovanym sedlom na svete. Behom pa hodin sme z manali (2000m) smerom na sever nabrali vysku maximalne 5300m (oficialny kamen na tom mieste hlasil tusim 16616 stop, ale kus kecal ;). Sice to je autom, takze sa to nepocita, ale kazdopadne slusny dovod na vyskovu nemoc, ktora sa u mna zo zahadnych dovodov neprejavila. Je sice pravda ze vacsinou sme boli okolo 4500m, ale aj tak. Helca to zvladala trosku horsie, ale nakoniec vsetko statocne prezila. Co ma ale zaskocilo bola dost brutalna absencia vlhkosti vo vzduchu, takze aj hory vypadali ako v pusti. Ono vraj Ladakh ma zrazok za rok asi tolko co sahara a je tu cca 300 slnecnych dni rocne, takze sa da urobit predstava ako prijemny vzduch tu je. A cesta samotna - najlepsie to okomentoval jeden ind iduci s nami v jeepe (pre cca 10 ludi) - "the roads to manali are bad, and from manali to leh, well there's no road :)". Useky s rozbitym asfaltom sa striedali s tymi bez, asi uroven polnej cesty. A ist polnou cestou 450 km je celkom vyzva.

Takto cesta zacinala...

... a takto pokracovala :)

Pri cestach su kazdu chvilu nejake vesele cedule typu "left is right and right is wrong" (ako spravna byvala britska kolonia ti blazni jazdia vpravo) alebo "drinking whisky makes driving risky". Ktosi mi hovoril ze na takuto cestu su nadherne spomienky, ale samotne prezivanie ciest az tak skvele nie je. Dovolim si nesuhlasit - tolko nadhery co sme za tych par dni v roznej forme zazili sa neda popisat. Mam pocit ze sa ani neda drzat naraz v hlave; este ze sa sem-tam vyskytnu adekvatne relaxanty ;).
Az na maly problem s kolesom prebehla cesta OK a plni zazitkov sme sa dostali do Lehu. Vyska cca 3500m, a to je to najnizsie miesto v celom udoli! Vyska sa prejavuje hlavne rychlym zadychanim pri ceste do kopca, inak sa citime ok. Iba sliznice trpia, nos mam kus plny a na oci som si kupil kvapky za zavratnych 35 rupii (necelych 15 korun), pripravenych s ayuverdou, u nas by stali aspon 10x viac. Strava dobra, uz pomaly nevieme ako chuti klasicka indicka :). Ludia tu uz su typicki tibetski, indov moc nepripominaju, a sem-tam nejaki muslimovia. Vsetci sa usmievaju, su priatelski a komunikativni, co oproti domovu posobi skvelo. Uz sa pomaly zacinam obavat navratu :D. Obchody ponukaju kvanta nadhernych veci od sperkov, oblecenia a podobne ... Nakupil by som cely batoh, ale nie sa na to prachy a caka nas este dlhe putovanie.
Pomalicky sa aklimatizujeme a planujeme mensie treky po okoli (na dlhsie nemame vybavu), zatial mame jeden 2-3 dnovy cez sedlo max. 4800m. Tak uvidim, z akeho materialu je ten chalan zpod Tatier, ale pripravu na pesich 5300m v nepale potrebujeme. Az sa vytvoria kvoli vyske vacsie mnozstva cervenych krviniek, bude sa lepsie dychat a co je dolezite tie krvinky zostanu v tele cca 120 dni, co s prehladom postaci.

Pohlad na kralovsky palac zo strechy nasho prijemneho byvania

Uplynul dalsi den a my sme sa odvazili do budhistickeho palacu, ktory je vybudovany nad mestom. Vystup nas tradicne zadychal, palac bol dost drahy (indovia 5, turisti 100 rupek). Miestnosti prazdne, neosvetlene, vsetko je budovane z bahna a kamenov, takze par storoci stara stavba podla toho vypada. Po zostupe sme v meste stretli Hobita - Helcin kamos co tu je uz par tyzdnov, slovaka Dura ktory po celej amerike a azii putuje uz rok a pol. Klobuk dole. Plus este dalsie 2 holky, slovenka a ceska. Konecne ludia s ktorymi nemusime speakovat! :)
Sosame vedomosti o roznych kutoch indie a nepalu, uvidime co z toho pouzijeme. Poobede planujeme vystup do miestneho klastora este vyssie nad mestom nez je palac, tak uvidime co na to telo a hlavne pluca.

Manali

Zdravime tentokrat z Manali (2000m), kam sme sa presunuli zo Shimly (2200m). Cesta bola z tych pametnych, kedy clovek mina hory tyciace sa niekolko kilometrov nad okolity teren, dole porastene palmami, postupne ihlicnatymi stromcekmi az nakoniec hore to nezvlada snad ani ta trava. Cesta trvala cca 9-10 hodin, ale narozdiel od poslednej cesty sme sedeli v semi-deluxe buse (aj ked mal na cele napisane super-deluxe :), takze bolo aj miesto na nohy, aj pohodlnejsie sedadla. Samotne Manali nas privitalo zamracenym pocasim, a akonahle sme hupli do pomerne luxusneho hotela tak zacal prsat monzunovy lejak.
Kedze Manali ma byt podla vsetkych moznych aj nemoznych sprievodcov po indii mekka milovnikov konopnych produktov, ocakaval som ze nebude problem zohnat miestnu vzorku. Omyl. Policia tu budto robi pomerne drsne razie, alebo som proste mal smolu, ale nie a nie cokolvek zohnat. Uz som sa vracal smutny do hotelu, ked som nasiel obchodik z roznymi darcekmi s podivne usmiatym predavacom (aj na indicke pomery az prilis) a cervenym pohladom. Tak som opatrne nahodil znamu temu a on sa hned chytil ubalovat na uvitanie. Bol som velmi opatrny, lebo som nevedel co ocakavat, ale nastastie nic desive sa nestalo. Akurat ma zarazila cenova ponuka, uvodnych 1500 rupii za cca 10g hasisa bolo extremne moc na indicke pomery. V EU by to stalo mozno 3000 kc, ale nie sme doma... tak som nakoniec ukecal 1g vzorku za 100 rupek, co vystaci na vela veselych vecerov v kruhu znamych :) Inak hovoril ze 10g je pre chlap(c)a jeho veku (~14-15 rokov) dost tak na tyzden ... he? Blazni. Inak vedla nas byvaju dvaja typkovia z danska, cca 40-50 rokov, ktori si kazdy vecer ubalia X jointov ... vesela kupa, mame o com rozpravat :) . Vcera sme boli s Helcou v miestnych horucich kupeloch, vstup zadara akurat 1 rupka za postrazenie bot (stali kus viac, takze sa oplati). Velmi prijemne, bazen bol sice malicky, ale voda prijemne tepla, takze zvysky slabeho zapalu hrdla nemali sancu.
Takmer uplne sme presedlali na mimo-indicku stravu, vacsinou cina alebo tibet, VELMI dobra, ak sa kus pohlada tak aj lacna. Akurat skusame rozne veci z menu, potom sa divime co to doniesli a zapiseme si pre casy buduce. Zatial sme sa ale nespalili, maximalne to bolo moc chilli aj na nas :)
Manali ako take caka na turisticku sezonu, ktora zacne tipujem za par tyzdnov, teraz je to tu take ospale.

Pohlad z balkona naseho byvania

Btw zajtra vyrazame na cestu do Lehu, hlavneho mesta provincie Ladakh, kde je este stale dominantne nabozenstvo budhizmus v povodnej podobe ako tu prisiel. Velmi VELMI moc sa tesime, Leh ma nadmorsku vysku 3500m, je to urodne udolie odtienene od moznunov ktore bicuju juznu cast himalaji v indii. Cestu sme nakoniec zvolili 1-dnovu, zaciatok 2:00 rano, koniec okolo osmej vecer. V porovnani s 2-dnovou cestou a drahym prespavanim to nakoniec vyhralo, cena bola rovnocenna, rozhodlo to ze mame 1 den trekovania k dobru.
To ma pomalicky privadza k ZMENE, ktoru sme (opat) v nasich dynamickych planoch spravili. A ta zmena spociva v tom ze vypustame indicke treky k pramenom gangy a do udolia kvetin (valley of flowers), a namiesto toho budeme v ladakhu do 5.9., kedy letime spat do Dilli. Letom usetrime 3 dni neprijemneho cestovania (ja to celkom este zvladam, Helca kus horsie, ale fakt je ze tie 3 dni sa budu hodit napr. v Nepale). Takisto sme si kupili letenky z Goy do Dilli na zaver cesty, ist cca 1500km vlacikom nie je ziaden luxus a smerom tam si tu trasu aj tak absolvujeme (s par zastavkami, ved uvidime :)). S tym suvisi dalsia zmena, ta sa tyka Nepalu. Trek do zakladneho tabora osemtisicovky Annapurny menime za takmer 2x taky dlhy trek okolo Annapurny, ktory je vraj uchvatny. Predtym ale musime nakupit nejake oblecenie v Kathmandu, takze preto tolko zmien.

Povodne som planoval na tento blog umiestnit mapku indie s cca cestou ktoru urazime, ale nastalo uz tolko zmien, a ktovie kolko este nastane (dufam ze uz ziadne vacsie, teraz to vyzera dost vyvazene), takze ta mapka by bola dost k nicomu. Tak snad zvladnem davat aspon mapky zvezovych statov, dole je mapka aktualneho Himachal-Pradeshu, je tam vidiet Shimla, do ktorej sme prisli z Amritsaru (zlava), potom cez Mandi a Kullu do Manali. A z neho pojdeme zajtra smer Keylong a vyssie do spominaneho Ladakhu.

Mapa Himachal-Pradeshu, Manali je kusok nad Kullu

Shimla

Tak a su tu opat nejake spravicky z cestovania. Podla kompu je 1:44 PM, dnes sa ale stihlo udiat tolko veci ze neverim ze ide o jeden jediny den. Ale vsetko pekne poporiadku. Naposledy som pisal z Amritsaru, ktory si rozhodne este zmienku zasluzi. Je to nadherne mesto, asi ma dost blizko arabskym krajinam, ale pritom ma aj nieco z indie. A sikhovia ... to su taki (nielen) mali dabli s turbanom, usmevom a bojovnostou leva. Ochotne pomozu a poradia (bohuzial aj ked nevedia, nedokazu povedat nie, ale to je celoindicky problem :)) .

Sikhsky Golden temple

Zapad slnka pri zlatom chrame je nadherny (toto slovo je pouzitelne zatial na vacsiu cast cesty :)), do toho sikh v chrame cita s pomocou reprakov svatu knihu sikhov, takze sa to rozlieha do okolia.

Ale Amritsar musel skor alebo neskor skoncit, vacsina nasej vypravy by mala zahrnat hory.
Manali su jedina brana do nami planovaneho Lehu, ktory sa nachadza v state Ladakh. Je to krajina kde sa zachoval tibetsky budhizmus, kde narozdiel od Tibetu nie je nijak potlacany. Plus samozrejme nadherne hory, priroda, vysoka nadmorska vyska (3500m ma hlavne mesto), co je velmi dobre pre aklimatizaciu na to co pride. Povodne sme chceli ist priamo do Manali, ktore je prestupnou stanicou (teda Amritsar -> Chardigar -> Manali -> Leh), ale po ceste sme sa rozhodli ze urobime malu odbocku do miesta menom Shimla. Ukazalo sa to ako dobra volba, uz cesta bol dost zaujimavy zazitok. Rovnaky bus z Amritsaru (takze dokopy cca 10 hodin, odhadom 400 km), tesne za Chardigarom sa krajina zacala vlnit. Z roviny behom chvilky presla do kopcov ktore maju svahy v 45-80% uhloch, a tomu odpovedala aj cesta. Nad nami hora ako hrom, pod nami 500m priepast, a za volantom vodic ktory bez problemov predbiehal na starom rozbitom buse do ostrych zatacok za intenzivneho trubenia.

Cesta Chardigarh-Shimla

Inak trubenie, samostatna kapitola. Viacmenej plati, trubim teda som. Cim silnejsi klakson, tym vacsia sanca je ze si ho auto/nakladak/hocico vsimne a prezije :) Trubi sa vzdy a vsade, den, noc, vsetko jedno. Ale zaciname si pomalicky zvykat :)
Kedze sme sedeli vpredu (snad je to na tom obrazku vidiet), tak sme mali krasny vyhlad na divoku cestu, centimetrove mijanie veci a ludi okolo. Uz aj tieto hory su nadherne, zmenila sa flora, fauna (opicky), vzduch sa zrazu dal dychat a dokonca ho clovek v plucach citil! Mhmhmm, v horach sa mi zatial rozhodne paci :)
Samotna Shimla - pripada mi ako take tatranske Strbske pleso na indicky sposob - mesto stare ~150 rokov, cez zimu sa tu chodi lyzovat polka lyzovania-schopnych indov (nech uz to je akokolvek velka skupina ludi) a kedze sme prisli mimo sezonu, hotely maju 50% zlavu, takze pre zmenu nebyvame ako chudobni pocestni v spolocnych ubytovniach. Objavili sme dobru restiku blizko hotela, slova ako malai, paneer, kofta atd. objavujeme len postupne. Co sme uz ale zistili je ze to jedlo stipe 2x ...
Dnes rano sme si urobili vylet do Hannumanovho chramu (cca opici boh z mytologie) na kopci za hotelom, bolo to sice drsne stupanie ale stalo to za to. Chram je vybudovany na vrcholu kopca, sme iba par metrov pod oblakmi ale podla moznosti je krasny vyhlad po okoli, vsade mrte opic (musim si davat pozor, su drze a ja nemam ockovanie proti besnote, preto sme si za 5 rupek pozicali palicu na opice :D). Sranda zacala pri zostupe - Helca ktora sla za mnou zrazu vykrikla, ja som sa otocil a vidim ze nema bryle, zatial co opica uteka prec s ulovkom ... s pre tuto prilezitost pripravenym peprovym sprejom utekam za opicou, namierim na nevinnu zlodejsku tvar sprej, stlacim ... a nic! To uz pribieha lokalny ind, vysvetluje ze treba urobit obchod strava <-> korist, podava nejake oriesky opicke, a ta pusta bryle. Chudak Helca, bola kus v soku a keby ta opica zdrhla kdesi na utesy alebo stromy ... to by bolo trekovanie. Nastastie vsetko je OK (opice asi z toho uz maju dobry byznys), nebola poskrabana a aspon mame na co spominat pri krbe :)
Skusim sa dnes zamiesat do davu a miestnych zaskocit tajomnym slovkom caras, uvidime ci sa niekto chyti. Inak zmenilo sa aj zlozenie obyvatelstva, je tu dost cinskych tvari so silnym opalenim (aka byvali tibetania), deti sa tu ucia pomaly iba anglicky a aj medzi sebou sa tak rozpravaju ... zaujimavy pristup. Snad im to v buducnosti pomoze.

opicky u Hannumanovho chramu

Amritsar

Zdravim vsetkych, ktorych zaujima moje (nase) putovanie dalekou indiou. Kde zacat ... asi od zaciatku :) Cesta Praha -> Schwechat -> Amman (Jordansko) -> New Delhi bola z tych standartnych, neprijemne dlhych, na ktore sa doma pri krbe moc nespomina. Jordansko je jednofarebna pust, zvysok krajin smer india sme bohuzial videli potme (takze takmer vobec, iba tusim Bahrajn bol nadherne osvieteny). Srabacky sme sa vyhli Iraku aj Afganistanu (pricom pri starte bola ukazana cez obide uzemia!), takze pilot zvladol let aj bez nejakych zvlastnych manevrov.
Nove Dili, to je kapitolka sama o sebe. Cca 10 sekund po tom co som vystupil z klimatizovanej letstnej haly ma oblial pot a povrch tela sa zmenil na neprijemne lepkavy, jav ktoreho sa v monzunovej indii dost tazko zbavuje :( Istu sancu dava klimatizacia (nie iba ventilator), ale akonahle sa clovek dostane mimo dosah tak je v tom opat. Inak z Dili sme videli malo, okrem letiska iba hlavnu vlakovu stanicu, ktora je ... hmm ... PRISERNA :) Smrad (nevetrana dlhodobo pouzivana nikdy necistena latrina), teplo, vlhko, teplo, zobrajuce deti ... preto sme boli schopni urobit cokolvek aby sme odtial cim skor vypadli. Dokonca aj dat brutalny uplatok, pretoze v sobotu bol sviatok, takze samozrejme vsetky moznosti ziskat listok do Amritsaru boli bezne nedostupne.
Zvykame si na to ze sme atrakcia siroko-daleko, co by az tak nevadilo. Horsie j ze vela ludi, hlavne nadhanaci v nas vidia ako v europanoch moznost zisku $$, takze su dost dotieravi a neprijemni. Ale ... na vsetko si clovek zvykne, snad okrem toho pekelneho pocasia.
Amritsar ako taky je svojim sposobom nadherny - najposvetnejsie mesto sikhov, ktori tu maju Zlaty chram (Golden temple), budova v strede vodnej plochy pokryta zlatom (kvalitu som nezistoval :) . Byvame cca 50m od tohto chramu, ubytovna pre putnikov zadarmo, takisto sa tu nonstop pre vsetkych zaujemcov vari. Jediny pokrm v roznych variaciach je dal bhat - placky s sosovicou (cocka :)) v roznorodej omacke, ale je tam vela kari a chilli (takze trening sa vyplatil!).
Su tu stale davy ludi, v indii je vraj cca 17 milionov sikhov, takze si viete predstavit aky je tu frmol.
Vcera sme sa boli pzoriet na ceremoniu uzatvarania indicko-pakistanskych hranic v Attari (nie, nerobia tam herne konzole :) , zaujimava ukazka ako vysoko sa da vykopnut noha pri pochodovani a zaroven pri tom utekat...
Zajtra nas caka cesta smer -> Manali, pravdepodobne 2-dnova s prestupom v Chardinghare. A Manali ... to je kraj himalaji, travou pokrytych vrchov a kolacikov ;)
Povodny plan - Srinagar v indickom Kasmire sme museli opustit kvoli aktualnym nepokojom (par desiatok mrtvych, vsetky obchody pozatvarane atd ... niet o co stat).
Zatial asi tolko, sorry ze nie su ziadne foto ale inetove kaviarnicky maju prabiednu uroven takze som rad ze som rad ... snad sa to zlepsi
Majte sa vsetci fajn, leto uzivajte, v zdravi ostavajte