Jaisalmer & Udaipur

Po Jodhpure sme sa vydali nocakom do Jaisalmeru, mesta v pusti Thar. Vacsina tejto puste nie je typicka sahara s dunami, ale vyprahla pustina a kde tu krik alebo stromcek. Aj ked na tie duny tiez sem-tam dojde :)

Mesto ma klasicky postarsiu pevnost, aj ked impozantnosti tej v Jodhpure nedosahuje. Hlavna atrakcia su safari do puste na tavach, ja som zvolil kompromis v dlzke 2 dni. Helca bola chora a tak radsej zostala v meste, v pusti by sa jej to akurat zhorsilo. Vyrazalo sa rano jeepom, okolie mesta za moc nestalo, a cca po hodke sme dorazili k typkom s tavami. Take cestovanie na tave je rozhodne zaujimava skusenost, prvych par hodin je pohodlnych, pripomina to jazdu na konikoch. Akurat sa sedi asi tak 2x vyssie, tie chlpate potvorky maju dost dlhe nohy. Kazdy ma strasil ze na uvitanie schytam slizkeho flusa, ale nase distingovane tavicky neflusli po nikom ani raz. Ta drezura musela byt drsna...

Povinna prestavka na obed a odpocinok v tieni, to uz bolo moc teplo na nejaky pohyb. Vecer sme zakotvili v dunovom pase tak 500x2000m, zapad slnka bol velmi pekny, vsetko chytilo jemne pastelove farby. Spalo sa priamo na dunach, deka pod a deka nado mnou, samozrejme vsetko kratke... achjo :)

Kto si ako ustelie, tak bude mat piesok v ... zuboch, vlasoch, ociach ... :)

Spolocnost nam robili akurat velki cierni chrobaci zijuci priamo v piesku, pokusom overene ze neskodni, ziadni skorpioni ani ine breberky sa nekonali. V noci ma okrem zimy prebudil aj ukrutne svietiaci mesiac, nebo bolo ciste ako v 4900m v High Campe pred Thorung La. Podla toho svetla by sa dalo v pohode kracat, myslim ze to karavany niekedy takto robili ked bol cez den moc vypek. Dalsi den sa niesol v podobnom duchu, akurat boko subjektivne este viac teplo. Vypil som viac ako 5l vody, co je dvojnasobok spotreby na treku, takmer som sa nepotil a ... Tak nejak sa to vo mne stracalo :)

Nebolo to zase az tak prijemne, aj ked kolaps nenastal; bol som celkom rad ze je vylet za mnou. Rozhodne vynikajuci zazitok, ale napr. 3-dnovy vylet by som neodporucal. Sice bolo podla miestnych pohodove pocasicko, maximum je vraj maj-jun (teraz nebolo viac ako 45 v tieni, velmi suchy vzduch), ale ani 2 mesiace v indii & nepale neboli dostatocna priprava. Tak neviem co by pripravilo lepsie...

Vecer cesta -> Jodhpur, odtial ihned 5:30 rano -> Udaipur. Kazdy toto mesto chvali, nedalo sa minut, a aj tak je v smere nasej cesty na juh.Clovek takto sedi vecer v restike na streche hotela, sleduje odraz maharadzovho palaca postaveneho na ostrove, v dialke svetla nejakeho posvetneho miesta na vrcholku hory, okolo niekolko velmi peknych hinduistickych chramov, vsade hra indicka hudba, po strechach tu pobehuju kleptomanske opicky ... tato atmosfera sa neda zachytit, trosku mozno opisat, a je exoticky nadherna. Tak ina nez cokolvek co som doteraz zazil v mojom zivote, tu denna realita unikatna pre tuto cestu. Jedlo je kapitola sama o sebe - aj vylozene priemerne indicke jedlo skryva o dost viac napaditosti nez vacsina stredoeuropskych jedal, hlavne vdaka koreniu. A pritom vsetky korenia su bezne v obchodoch aj u nas, len to chce ukazat ze sa to da aj inak ... Napr. obligatna Malai kofta, maju ju snad vsade vratane Nepalu, a vsade chuti inak. A vacsinou skvelo - jediny rozdiel su spominane koreniny. Len treba byt opatrny pri objednavani, ja si vacsinou davam chilli verzie, a niekedy to znamena ze tam to chilli kvoli mne trosku pridaju, niekedy z toho urobia drsny chilli extrakt umne maskovany za pokrm. To potom pali 2x, niektorych sikulov co sme stretli aj viackrat, kedze sliznice su vsade po tele :D

Pohlad na palac v Udaipure z restiky v nasom hoteli

Ghorakpur & Bharatpur

Z Chitwanu smerujeme spat do Indie, nieco mi hovori ze budem este mocne spominat na kvalitu sluzieb v Nepale. Cesta mala trvat tak 6 hodin s prestupmi, bolo to skor 10. Ale co uz, ciel je Rajastan, a to je veru cesta daleka. V Ghorakpure na vlakovke asi tak milion ludi, nikto nevie poriadne anglicky, takze behame s 20-25 kg baglami vo velkom skleniku. Zaver - listky do Agry (prestup) nie sa. Mozno rano, adios.

Celkovo mizerny dojem podtrhuje fakt ze sme spat v dost autentickej indii - spina, smrad a hovienka vsade, ludia otravni, hotely mizerne. Ako povedala jedna anglicanka co mala ist vecer do Dilli a rano sme ju stretli na stanici stale cakajucu - 'shithole' :) Jedine jedlo sa zlepsilo, nepalci moc nevedia pouzivat korenia, jedine dobre bolo v Chitwane, co je blizko hranic. Poulicne jedlo vyborne, nastastie bez nasledkov (po dlhom case sme si neboli isti).
Rano sa chaos opakuje, priamy vlak neexistuje, tak volime miestny s vyhliadkou na 12-hodinovu cestu niekam smer Agra, ale zdaleka nie tak daleko. 2.trieda je aspon prazdna, takze je dost miesta a clovek docita/dopise nejake resty.Prestup v byvalom kolonialnom meste Lucknow, jedine co mi z neho utkvelo v pameti bola restika na stanici, posobila bezpecne a ... nebola. Nejaka kokosova omacka skryvala zakerne breberky, a to tak moc ze by sa z toho jeden posral. A co dvaja...
Rano koncime v Bharatpure, cieli naseho putovania po cca 48 hodinach. Vyberame hotel blizko narodneho parku, pomaly nakopava basta s breberkami. Mna to iba lizlo, ale Helca si to vychutnavala par dni, ale mohlo to byt aj horsie, o dost horsie. No jo, schudnut sa da nielen trekovanim :)
Flakam sa sam mestom, tradicne tu maju v strede pevnost s priekopom, v nej sa normalne zije. Je tam aj zaujimave muzeum, konecne normalne vstupne. A vidiet ako sa pod rukami miestnych meni sprachnivela ultra-hrdzava puska z 19. storocia na krasne vylesteny muzealny kusok za to stoji. Maju tu aj kopec vykopavok, najstarsie maju viac ako 2000 rokov, ale co zaujalo zdaleka najviac bol cca 1.5m velky shivov lingam z ~12. storocia.
!!! POZOR! NEKOREKTNE CITANIE !!!
Lingam = shivov penis, v sucasnej dobe zobrazovany iba ako falicky stlpik, ale toto bola trosku ina kava. Teda kava ... Proste toto bol giganticky pindour s omnoho vacsou urovnou detailov nez moderne zobrazenie. Tomu hovorim predmet uctievania! Ziadne podivne kriziky alebo ine obskurnosti, tu na to sli od lesa (resp. odinakadial) :D
!!! END OF NEKOREKTNE CITANIE !!!
Park ako taky bol skvely, prenajali sme si bajky a na nich pokryli dost velku cast po cestach/necestach. Videli sme opicky, srnky, kojotov, a asi milion roznych druhov vtakov, co tu chodia ponad himalaj prezimovat zo sibire. Teda aspon tie co to zvladnu.

Skupinka, ti vyssie pustaju veci na nizsie umiestnenych :)

Medzitym sme vymenili hotel, smrad z divne fungujucej zumpy nas vyhnal do ineho hotela. A kuchyna bola prapodivna, indicke jedla bez indickych korenin. Smrad zmizol, izby ciste, cena o polovicu vyssia. Potom vsak prisli ranajky pred navstevou parku. Smazene vajicka na toaste mali zabezpecit dost energie na bajkovanie, ale po asi 6 vytiahnutych vlasoch, 2 muskach a mravcovi, vsetko zapecene do vajicok, som to vzdal. Taky hnus by som vyhodil aj na treku, nieto este tu. Takze pre putnikov - hotely Evergreen a Jungle su 'shithole'.

Dalsia zastavka Jodhpur s velkou pevnostou nad mestom, cesta sa na uvod skomplikovala tym ze nam blbo vystavili listok, tak sme asi hodku 'spali' dvaja na 1 lehatku, aj tak sa da, ale nastastie potom sa to uvolnilo. Potom poranu mi 3 ludkovia svorne tvrdili ze sme v Jodhpure, a pritom to bola nejaka ukrutna prdel ktorej meno som zabudol. To sme zistili az po vystupeni, tak hybaj spat do vlaciku. Niekedy su miestni velmi mili, priatelski a napomocni, ale niekedy ma clovek chut strielat. Dost nas zaskocila ukrutna kosa v noci, nemyslel som ze budem v indii este potrebovat fleesku. Jodhur ako taky skvely, pevnost samotna nam zabrala take 3 hodky. A tych nadhernych veci v nej...

Jedno z Jodhpurskych diel sledujucich udolie

Cez noc do Jaisalmeru, mesta blizko hranic s Pakistanom. Pekna pevnost a okolie, ale hlavna atrakcia su safari na tavach v pusti. Tak uvidime ako to cele dopadne ...

Mapka Rajasthanu

Kathmandu & Chitwan

Po Pokhare nasledovalo Kathmandu, hlavne mesto Nepalu. Po trekovani v par ludoch kus sok, mesto je fakt obrovske, dost pripomina indiu a predsa je ine. Mali sme stastie ze sme tu s Gustavom a Retom, ktori mesto poznaju, Gustav tu v minulosti robil nejake obchody so striebrom. Tak sme sa dostali do chramu 9000 buddhov, co je pocet soch z vonkajsej strany chramu. Alebo warezacky trh, kde v stankoch ponukali napalene najnovsie filmy s obalom za cca 8 Kc :)

Jeden z mojich cielov bol jeden obchod s khukri nozmi, asi najlepsia tu zohnatelna kvalita. Po hladani nas privital pidi-obchodik s majitelom, ktory si po 22 rokoch sluzby ako gurkha pod britmi otvoril byznis. Tieto noze su jednym z narodnych symbolov, briti ich parkrat v minulosti dost neprijemne pocitili. Na nase prekvapenie nam ponukol ze nas zoberie do tovarne kde sa robia, vraj tam ma lepsi vyber. Neklamal, nozov tam bolo tak 20x viac, clovek mohol vyskusat jednotlive kusy, porovnavat ... Nadhera. A k tomu sme si pozreli vyrobny proces, 100% rucna praca, a uplatnili 15% zlavu z kupona najdeneho kdesi v novinach ... U nas to stoji minimalne 3x viac, zdaleka nie tak nadherne a pochybna kvalita skor do vitrinky, nez na realne sekanie.

Cely Nepal zaziva v tychto dnoch velky 15-dnovy festival, najvacsi v roku. Vcera sa konalo ritualne podrezavanie tisicok zvierat v chramoch a na uliciach, nastastie sme boli v tom case v Hanumanovom (opicom) chrame, a opicky tu nepodrezavaju. Kvoli tomuto festivalu sa nam nepodarilo cez Gustava dohodnut vyrobu 100% striebornych sperkov priamo v dielni, kasta manipulujuca so striebrom tiez tak nejak oslavovala. Skoda, mohol to byt zaujimavy zazitok zacinajuci nakupom striebornych ignotov od obchodnikov. Niekedy nabuduce :)

Veeeelka budhisticka stupa

Vdaka nasim znamym sme sa dostavali do samych velmi kvalitnych restauracii, v jednej mexickej som mal zatial najlepsie mojito v zivote. Perfektna atmosfera a dekoracie aj na zapadne pomery, v tomto musel mat prsty niekto mimo Nepal. Oproti hotelu sme objavili skvelu restiku, normalne ceny, dobre jedlo a posedenie v zahrade pod palmami ma nielen vecer nieco do seba. A sikovny a inteligentny casnik s dobrou anglictinou vzdy potesi :)

Po Kathmandu planujeme zastavku v Chitwane, co je velky narodny park v dzungli na juh. Agentury tu ponukaju komplet baliky s dopravou, ubytovanim a atrakciami, ale zda sa nam to predrazene, a hlavne 3-dnovy vylet ma uvodny den o nicom, 2. Den atrakcie a 3. Den po ranajkach koniec. Wtf? Takze samostatnost.Vecer sme sa rozlucili s nasimi znamymi, Reto leti spat do Thajska kde zije uz dlhsi cas, Gustav planuje bud Andamanske ostrovy alebo Indiu na motorke. Ja by som kazdopadne bral tie ostrovy :)

Samotna cesta do Chitwanu mala trvat cca 4 hodky. Ako uz byva zvykom, netrvala. To ze sme cestovali na streche az tak nevadilo, svojim sposobom je to skvely zazitok. Cestou sme stretavali vraky aut a autobusov, co na streche pocit bezpecia moc nevytvaralo. Po par hodinach sme skysli v zapche, kvoli nejakej vacsej havarii, vraj pri nej aj niekto zomrel. Asi su pocas Dosy dost neopatrni alebo chlastaju, ktovie.

Po vymene busu a 2 dalsich prestupoch sme nakoniec skoncili blizko parku, cesta trvala ~10 hodin. Od hoteliera sme ziskali balik atrakcii, o dost vyhodnejsi nez ponukany v Kathmandu. Problem s parkom je ze sa plati vstupne 500 rupek za kazdy den, takze atrakcie vo vnutri parku su natlacene do 1 dna, plus nejake okolo. Tak som zvedavy ako to cele dopadne :)

Takze tu su cerstve dojmy. Vecerne tance boli super, nic fadne ale ultra-mrstni miestni junaci s drevenymi patykami vo velkom kruhu, zmes tanca a boja. Zazitok plny energie, ziskal nakoniec zasluzene ovacie prevazne indickeho publika.Dalsi den sme zacali jazdou v kanoe vyrezanym z 1 kusu kmena po rieke. V okoli pavy a ine vtaciky, plus krokodyli vo vode. To su tie momenty, kedy clovek kazde zachvenie uzkej lodicky sleduje s vysokym napatim. Plavanie v riecke by nebolo nic prijemne :)

Po uspesnom preziti, sme sa vydali peso do dzungle. Najprv vacsia skupinka, potom sa kvoli malemu dietatu vacsina oddelila. Ostali sme 3 ks, co vyustilo v dost autenticky zazitok. Hlavne po tom, co sme objavili cerstve stopy nosorozcov a tigrice. Clovek sa citi dost zranitelny, hole ruky by toho vela nezmohli. Nakoniec sme boli radi ze sme videli iba nejake srnky, nosorozce zabiju po svete viac ludi nez zraloky, a tiger... Cela dzungla zamorena pijavicami, nasiel som ich na sebe asi 10, ale ziadna nastastie nebola moc pricucnuta.Z dzungle sme vysli priamo pri centre vychovy slonov, kde boli (relativne) malicke slony s matkami. Niektore rytmicky stepovali, dovod mi unikal ale vypadalo to ze si to uzivaju. Presun k rieke, kde sa konalo kupanie slonov, a kto chcel (a zaplatil), ten sa mohol kupat na nich. Samozrejme ze sme do toho sli, taku vec clovek doma nezazije ani ked sa v noci vlame do zoo. Kedze nas slonik sprejoval kazdu chvilu a celkovo nebol moc stabilny, tak sme sa tak ako vsetci pekne okupali. Pri brehu oproti vraj boli nejaki krokodyli, a nepatrili medzi pohodovych gavialov, ale to sme sa dozvedeli neskor. Nic to, zazitok skvely, a zijeme :D

Ktoze nam to pada...

Nasledoval obed a pauza, o tretej 2-hodinova jazda dzunglou na slonikovi. Boli sme 4 a vodic, 2 britky a my. Sedel som vpravo vzadu, takze krasny vyhlad na masivnu sloniu prdel, sem-tam produkujucu giganticke hovienka. Posed skvostny, sli sme lesnymi cestickami a kde neboli tam sme ju vytvorili. Cez rieky, lesy, okolo pasucich sa nosorozcov. Zazitok na ktory sa nezabuda. Vecer sme zahulili s miestnymi a jednou dost husto baliacou japonkou, konecne som dokoncil zasoby zo stretnutia za Syanje 3. den treku.Dozvedeli sme sa, ze slon stoji 200 000 rupek. Hmmm.Celkovo skvely zazitok pekne doplnujuci vynimocny trek, odbocka do Nepalu na mesiac sa ukazala ako zatial najlepsia cast naseho putovania.

Biele cudo na zemi

Annapurna

1.den
Vyrazili sme o siestej z Pokhary, 4-hodinova cesta sa radila medzi standartne, ale bolo prijemne ze som mohol mat nohy normalne na zemi. Uz sme zazili aj cesty kde do tejto polohy chybalo tak 30cm, to si to clovek moc neuziva. Autobus bol plny izraelcov, a to tak ze okrem nas tam uz bol len miestny vodic s pomocnikom. A to niektori sedeli v ulicke :) Co je zaujimave tak to bolo viacero nezavislych skupin, ale to nijak nevadilo.
Po prichode do Besi Saharu sme objavili bus ktory by nas posunul dalej o take 4km, tak sme vyuzili ponuku a na streche (spolu s ostatnymi izraelcami) sa odviezli dalej. Nejaky miestny vycuranek za to chcel nehoraznych 200 nepalskych rupiek, ale ked som pohrozil policiou a chcel jeho meno tak stichol. Ostatni na korbe sa pridali a vyhadali sme stale vysokych 100, ale bolo tropicke teplo a s baglami by to bolo utrpenie.
Po vystupeni a nutnej byrokracii sme sa vydali na kratky presun dalej, v kopcoch okolo sa hromadili mraky nepeknej farby. Po hodke a stvrt sme dorazili do dedinky Ngadi, a cca 1s po tom ako sme vstupili do guest housu sa objavili prve kvapky. Za par minut prsalo tak ze fest, a prestalo az po par hodinach. Tomu hovorim stastie! Snad vvydrzi ...
Z horsej strany, v Pokhare ma dnes rano zacalo skrabat z nicoho nic v krku, kus kaslem, ale bez teploty a mandle su ciste. Zatial je tu teplo takze to moc nevadi, ale ak to do par dni neustupi bude to dost neprijemna komplikacia. Nasadzujem co mam, ale zase inteligentne, tak uvidime.
Vecer sme pokecali s jednym z nosicov izraelcov, fajn chlapik, bolel ho dost zub tak mu Helca dala kvapky proti bolesti. Kus zabrali, hned chcel viac :D Clovek by rad pomohol, miestni su velmi prijemni a vzdy usmiati, ale vsetko ma hranice a nesmieme sa zase nejak ohrozit, jedina pomoc je to mame so sebou.

2.den
Obloha zamracena, ale nastastie ranonepada ani kvapka. Vyrazame o pol osmej, cesta stale sleduje majestatnu rieku Marsyangdi. Problem nastava okolo druhej, chceli sme dnes urazit kus viac, cas by bol, ale zacalo prsat. Tak sme sa kusok vratili, nedopadlo by to dobre. Ubytovanie zatial lacne, ale zradielko zacina rast. Stari dobri s****eni komousi od noveho roku obehli vsetky treky a nariadili niekolkonasobne zvysenie platov zamestnancov v zavislosti od vysky, takze obycajny kuchar si dalej v Manangu zarobi za mesiac 10000 rupek. To je na jednu z najchudobnejsich krajin sveta neskutocna palka, takze mala Cola tam stoji vraj aktualne 600rs, co je asi 150 Kc. WTF ??? Polka nasho denneho budgetu s rezervou...
Zatial to nevzdavame, prachy nie su moja zivotna priorita, ale vediet to tak sa na cely cerveny Nepal vykasleme, v indii to stoji zlomok.

Jeden z mnohych vodopadov

3.den
Nezacal slavne, chcije a chcije. Tak posedavame v jedalni s krasnym vyhladom na rieku, kde sa par metrov od nas valia kakaove masy vody velkym spadom. Akurat ta prichut bude asi kus zemita. Cakanie sa natiahlo, tak si davame skory obed a okolo pol dvanastej vyrazame s cielom Tal ak bude dobre pocasie. Sem-tam chcije, plastenka zaziva ranne fazy dekompozicie, 2 diery zalatane izraelskou lepiacou paskou. Na bote sa kusok odskeruje koza od podrazky, ajajaj to bude trek.
V jednej zastavke vytiahol izraelcan z boty prisatu pijavicu, tak reku ze sa pozriem aj ja. V botach nebola, ale lytko pravej nohy bolo cele krvave a prilepene k nohaviciam. Niekto sa ocividne dobre nakrmil, akurat mne z toho tieklo este par hodin kvoli protizrazanlivym latkam ktore vylucuje ta mrska do rany.
Cestou kopirujeme rieku, lemuju ju nadherne vodopady, most zatial nie je ziadny strhnuty, takze ceste vpred nic nebrani. Akurat to ze za den sa mame dostat o 600m vyssie nez sme spali, a niekedy cesta neprijemne klesa. Za 6 hodin dokopy sme dali to co bolo planovane na cely den, takze vecer tesne pred zotmenim v Tale sprcha, vecera (nieco ala veg smazena ryza, nas rozpocet nam ujoznuje iba kombinacie veg+nieco), vypranie (snad to uschne do rana!), skvela masaz od Helci a tvrdy spanok... Snad bude zajtra lepsie pocasie, taketo komprimovane postupy dlhodobo nedame.

Spust po hodoch na moj ucet

4.den
Rano nas sice privitala sice modra obloha, ale vecer prane veci boli este zmykatelne. A to je v pripade rychloschnuceho termopradla sakra spatna vec. Tak sme aplikovali susenie priamo na tele, kedze kazdy mame iba jedno a na celodennom treku robi velky rozdiel. V okolitych kopcoch je sneh, takze tu mame celkom kosu. Ponozky, tricka apod. Sa budu susit na bagloch. Den nam ubehol rychlo, polia travy zacali rednut a miesat sa s obycajnymi rastlinami, ziadne dalsie pijavice a okolo tretej sme skoncili trekovanie vo vyske 2100m v prijemnom pokece s nemcami. Nakupena himalajska vzorka mala drsny priebeh. Nadherny vyhlad nakopce okolo, tak o kilometer vyssie. Dalsi den ma byt na pohodu, iba 4 hodiny cisteho treku, potom horuce pramene v Chamme.

5.den
Start normalny, o osmej. 5-hodinova cesta s obcasnym dazdikom bola na pohodu, viedla nadhernym udolim a prijemne stupala. Celkovo sa raz krajiny zmenil a je to o mojich oblubenych ihlicnatych stromoch. Skoncili sme v meste Chame, kde sme zaparkovali v hoteli za mestom, pri rieke, horucich pramenoch a s ukrutne nadhernym vyhladom na horu Lamjung Himal, takmer 7000m. Na kazdu stranu masiv, uzasne miesto. Zahulili sme s pohodovym svajciarom Retom, co ale nepotesilo boli huste ceny, dal bhat (thali) za 300 rupek. Stale ficime na ryzi, kupili sme lacno kilo jablk takze to nie je taka bieda. A objavili sa pekarne kde robia smazene tasticky za smiesnych 15 rupii. Vecer sme sa dali nieco s nazvom 'local beer', ale chutilo to ako gin zriedeny vodou a pachnuci liehom. Uz vieme ze nabuduce ked tak teply... Dalsi den bude dlhy.

Lamjung Himal, uchvatny kopcek

6.den
Tradicne vstavanie o pol siedmej, ranajky prebehli v miestnom obcerstveni, kde mali vyborne a lacne smazene tasticky. Za den sme dali vyskovych 600m, bolo to pohodovych 5 hodin treku. Sceneria cestou tradicne nadherna, ale o to nejde. Ani o tu travu co vsade rastie, a miestni ju zbieraju s tajomnym usmevom. Totizto ked sme zaparkovali v Upper Pisangu, tak sa nam naproti naskytol POHLAD. Udolie postupne stupalo, stromy vystriedala trava a tu neskor skaly. Nad nimi uz len masivne ladovce a vrchol tak vysoky ze sme museli dost zaklanat hlavy. Nie som schopny opisat ako moc impresivny a dychberuci pohlad to je, nie som moc citlivka ale toto ma fakt chytilo za srdce. Ludia co dookola robia tento trek ... Chapem ich viac a viac. Je sice trapnych 3700m vyssie ako my, ale kazdemu je pri tomo pohlade jasne, ze to je iny svet, kam my s nasimi aktualnymi schopnostami a vybavenim nepatrime. My s Helcou sme sa proste posadili, dali ci caj a bezdovodne sa smiali, 100% cisti :)
Poznamka na okraj ... Rastlinky travy tu maju neskutocnu vizualnu variaciu, su dospelejsie a nielen v dazdi nadherne vonaju. A rastu vsade, ako plevel napr. pri neste.

Anonymna hora, kto si to ma vsetko pametat :)

7.den
Nas ciel na dnes sa vola Manang, najvacsie mesto v oblasti. A aby toho nebolo malo tak sme si zvolili narocnejsiu trasu veducu cez budhisticke dedinky tibetskeho razu, menej zasiahnute turizmom. Behom hodky sme vystupali cca 400m (vyska 3700m), naskytol sa nam ukrutne nadherny pohlad na masiv Annapurny. To clovek zabudne aj na ten vystup. Cesta cca kopirovala ubocia hor, vyhlad sa postupne menil. Tento den bol casovo najdlhsi, od pol osmej rano do piatej vecer, s obednajsou pauzou. Cestou tradicne stretavame vacsinou miestnych, so sirokym usmevom kriciacich pozdrav Namasteee...
Manang potesil z viacerych dovodov, jednak ceny kusok klesli, jednak je odtialtovyhlad na vsetky doteraz videne hory + nove, a takisto sme na hoteli sami s nasimi novymi kamosmi svajciarom Retom a amikom Gustavom. Skveli typkovia :)
Dalsi den je iba relax, mame za sebou 7 dni treku, a telo si zasluzi oddych predtym co ho caka. Aspon mozeme preskumat ladovec co konci kusok za mestom ;)

8.den
Planovany ako relaxacny, tak sme si nalahko naplanovali vylet k miestnemu jazierku, ktore zasobuje ladovec z Gangapurny. Cesta ale akosi isla mimo, tak Helca pokracovala vyssie za ucelom aklimatizacie a ja som sa kus vratil a zostupil k jazeru. Chodnicek ziaden, takze si clovek hlada cestu sam. Okolo jazera pohoda, ale moj ciel bol ladovec dalej za nim. Jedina mozna cesta bola okolo riecky, ale ta sa valila udolim podla svojich pravidiel a nejakeho blazniveho trekera moc neriesila. Ano, slo to ztuha :) Ale ten pocit, ze 5 km okolo nikto nikde a hladam si vlastnu cestu, ten bol na tejto vyprave k nezaplateniu. Ked uz to bolo moc drsne a zacal som byt vycerpany (mal som so sebou 1 male jabko, nic viac) z neustaleho skakania a lezenia po skalach, tak som to cca 500m pred ladovcom otocil. Take fotky domov donesie za sezonu max. Par ludi, ale som rad ze som to absolvoval sam zatial co Helca niekde popijala zasluzeny cajik. Tak som sa teda moc nezrelaxoval :)
Na sedle podla miestnych bude sneh, ajajaj ... No ved uvidime.

9.den
Mal byt na pohodu, aspon co sa casov tyka. Pevysenie 700m ale predsa len da zabrat, a kedze ciel je vo vyske 4200m, tak sme to zobrali na pohodu. Vyhlady klasicky nadherne, Gangapurna sa ukazovala v celej nadhere, a to ma zaprdenych ~7500m. Vyska pomalicky nakopava, citil som sa ako kus na tripe, alebo po darovani krvi. Inak vsetko ok, akurat ceny jedla kus poskocili. Dnes sme zacali vystup, ktory vedie az k sedlu, a prerusenia su len na nas. Je tu uzasna atmosfera, a vo fleece mikine a 2 trickach sa da v pohode trekovat. Noc ale ocakavam velmi chladnu, okolo 0 von, takze vo fleeske sa bude aj spat :)
Zajtra bude trek kratky, a zalezi na nas ako moc si budeme chciet ulahcit samotny vystup do sedla. Bud skoncime v Thorung Phedi o 200m vyssie ako teraz alebo v High Campe dalsich 400m vyssie. Kazdopadne to bude hukot ;)

10.den
V noci bola KOSA. 2 tricka+mikina, 2 vrstvy na nohach, 2ks ponozky, rukavice a ciapka. A to som bol pod 2 prikryvkami! A mrzol som ako blazon. Ale prezil :) Odhadujem -5 v noci, poda je zmrznuta ale slnkom makne. Cesta hore do Thorung Phedi zabrala pohodove cca 2 hodky, pomalicky jedna noha vedla druhej. Niet sa kam ponahlat. Nasledoval drahy obed, a rozhodnutie ist do posledneho ubytka. Cize cca 4900m vysoko, obed bol 4450m. Cesta hore zabrala prekvapivo iba hodinu, a je to 500m pod sedlom, takze vystup zajtra bude na pohodu. Fleeska a 2 tricka uplne stacili, slniecko je kamarat :) GPS-ka potvrdila vysku, zatial je to maximum co som kedy dal. Plus sme urobili vylet cca 100m vyssie, kvoli lepsej aklimatizacii a nadhernemu vyhladu. Ceny neprijemne poskocili, ale zajtra sa to zacne zlepsovat, a kvalitne zradlo telo potrebuje. Takze vytiahnem susene maso z byka (buffalo), co vlacim od Pokhary. Maso po dllllhom case, dufam ze neprivodi komplikacie. Vsetci sme OK, ziadne priznaky vyskovej nemoci, co je skvele. Slnko je tu ukrutne silne, s dobrymi slnecnymi brylkami vsetko vypada radoby normalne, bez ako preexponovana fotka. Pocasicko nam vyslo nadherne, nikde ani mracik, taka nadhera okolo sa foti sama.
Na noc skusim zohnat 3 deky, a v pripade prilisnej kosy je mozne aplikovat este 1 vrstvu na vacsinu tela.

Vyhlad trosku nad High Campom; Gangapurna, masiv Annapurny

11.den
V noci prekvapivo nebola taka kosa ako noc predtym, ale 3 vrstvy to istili :) budicek 5:30, 6:30 vyrazame. Je drsna kosa, vsetko zmrznute, odhadujem -10. Po pol hodke vyslo slnko, zem a putnici zacinaju rozmrzat. Hore to ide ztuha, ckovek sa musi nutit ist pomalsie nez je zvyknuty a klast nohy tesne za sebou, inak je odmeneny zadychanim a navalom unavy. Je tam este posledna cajovna, cca po hodine, ceny extremne ale davame si caj s mliekom. Najhorsie na vystupe je to ze clovek si mysli ze vidi vrchol sedla, a ked sa tam dostane tak zisti ze to pokracuje dalej pod trosku inym uhlom. Nebudem napinat, okolo desiatej sme na vrchole, obloha bez mracka, naskytol sa nam pohlad na udolie rieky Kali Gandaki pred nami kadial pojdeme dalej, s osemtisicovkou Dhaulaghiri na juhu. 5416m, to sa tazko prekonava pokial clovek neutoci na vrchol. Nastastie ziadne priznaky vyskovej nemoci, urcite pomohol spanok v 4900m.
Nasledovali tradicne fotky, a dost drsny zostup o 1600m do Muktinathu. Niektori blazni to davaju opacnym smerom, na to aktualne nemam. Muktinath je putnicke miesto budhistov aj hinduistov, stretavaju sa tu viacere elementy (ohen zo zeme z unikajuceho plynu, pramen vody a este nieco, bud zem alebo obloha). Maju tu chramovy komplex, ktory je unikatny aj tym ze je pre 2 nabozenstva naraz. Taky maly Jeruzalem :D
Stretli sme tu amika Gustava ktory sa odpojil pred 2 dnami, a putujuci sam zazil DOST drsne pribehy oba dni, kedy mohol lahko zomriet. V sedle chtytil sneznu slepotu na 1 oko, tak sme mu poskytli ayuverdicke kvapky co mam na unavene oci.
Inak trocha unava v kolenach, ten zostup bol takmer celu cestu velmi strmy, vsetko ostatne OK, co je dolezite lebo nas caka este 5-6 velmi zaujimavych dni.

Klasika, co dodat, 5416m

12.den
Zacali sme pomaly, ranajky o osmej a vyrazili tesne pred desiatou. Cakal nas zostup o cca 1000m, koncentrovany do asi 1 hodiny, potom pohyb v rovnakej vyske. Urobili sme odbocku do Kakobeni, co je dedinka v ktorej ako keby sa zastavil cas. A maju tam 700-rocnu gompu, ale vysoke vstupne ma odradilo. Cesta odtial kopirovala rieku Kali Gandaki, co na mape vyzera v pohode. Realita je tradicne ina, okolo rieky je pust a cesta podla toho vypadala. Velmi silny vietor, kopec prachu v papulke aj ked som mal cez xicht satku. V povodi okolo Jomsonu sa v koryte vyskytuju gulate cierne kamienky, ktore po spravnom rozlupnuti ukazu skamenelinu, vacsinou slimaka cca 140 mil. rokov stare. Nasiel som kamienok ktory ma potencial, dalsich 10 rozmlatenych nic. Tomuto ale trci nejake cudo z boku, tak uvidimo.
Vecer sme skoncili v Jomsone, ktory bol preplneny putnikmi putujucimi do/z Muktinathu na nejaku slavnost. Po dlhom hladani sme na konci mesta nasli hotel ktory mal 3 izby v normalnych cenach. Kuchyna bola vynimocna, mal som dokonale korenenu paradajkovu polievku. 2x za sebou. A to paradajkovu polievku v europe z duse neznasam :)

Dvaja putnici v pusti

13.den
Rano sme sa dozvedeli od putnikov, ze cca den a pol dalej zahynuli 2 turisti a 2 nepalci pri pokuse o prechod cesty zasypanej zosuvom pody. Moc nepotesi, tento trek patri medzi drsnejsie, takze od teraz sme opatrnejsi. Dozvedel som sa ze moja skamenelina je posvetna a symbolizuje boha Shivu. No parada, az do toho budem mlatit kladivkom aby som to otvoril tak ma snad neukamenuju.
Cesta ubiehala OK, zazili sme uchvatny prechod z puste do zalesnenych oblasti behom par km, hory maju dost alpsky charakter. Co je super ze zmizli turisti, za den sme videli mozno 5, inak iba putnici a nosici. Asi zobrali jeepy alebo lietadlo z Jomsonu. Obaval som sa ze cesta po sedle bude nudna, ale opak je pravdou a je minimalne tak skvela ako cesta hore.
Cestou sme sa zastavili v Marthe, co je dedina znama po celom Nepale najlepsimi jablkami, apple pie bol skvely a brandy ... Uvidime.
Okolo stvrtej sme skoncili v Larjungu, co je mestecko priamo pod Dhaulaghiri. Je to najvyssia hora ktoru som kedy videl na vlastne oci (Annapurna I je nizsia, a zakryta nizsimi horami, a potencialna K2 z lietadla z Ladakhu sa nepocita). O tom aky silny je to zazitok radsej ani nepisem :)
Vecer bola party, v Marthe kupene jablcne brandy (44%) a nejake kytky po ceste posluzili idealne. V menu boli polozky ako Balgonise Mactoni alebo Veg Musnroom Lassigna, no kto by si to neobjednal :D

Dhaulaghiri, 8172m

14.den
Mal to byt lahky a pohodovy den. Ako to uz byva, nebol. Zacali sme na pohodu, okolo deviatej. Zastavil sme sa na jablkovy kolac, kde nam nakecali ze je cerstvy, mal tak 2-3 dni. No jo, na cestach stretavame roznych ludi. Pokracovali sme dalej, Dhaulaghiri zostala za nami. Poobede sme ale prisli na miesta zosuvov pody (landslide), kde konci kazda sranda. Zakukalo tu v uplynulych dnoch par ludi, aj turistov. Samozrejme ziadne varovanie, ze by sme sa tomu mali vyhnut. Zivot tu nema velku cenu. Niektore prechody zosuvov boli OK, na niektorych stacil 1 blby krok a koniec. Rieka pod nami nedavala ziadne sance, prilis velky spad. Zdarne sme to presli, ale prvykrat na celom treku som citil realne ohrozenie zivota. S ostatnymi sme sa na tom zhodli. Takisto sa nam natiahol den, vecer sme dost dlho nemohli najst hotel, ale nakoniec sme nasli perfektne miesto s dobrou stravou a podivnym germanskym trekerom.
Pocasicko je dobre, dali sme nejakych 900m dole, ciel Tatopani je tak 2 hodky daleko, uz pocujem volanie horucich pramenov :)

15.den
Tatopani bolo nakoniec iba hodinu cesty, tak sme sa mocne zrelaxovali, horuce pramene boli vecer prijemne, strava zacala pripominat indicku a material okolo cesty vo forme basebalovej palky nas teleportoval na vyssiu orbitu. Co dodat, zasluzena pohoda :)
Podivinsky german Sssstiiiiiivn si nas odchytil v pramenoch a americanovi Gustavovi dal otazku ci by ho resuscitoval keby o nieco slo. Ze je gay sme sa zhodli uz predtym, to je v pohode. Ale toto kus prehnal, za to sa brcko nedava tak sme ho ignorovali.
Izraelci sa tiez moc nepredviedli, ale to moc nevadi, akurat potvrdili to co som predtym pocul od viacerych.

16.den
Kedze nas cakalo cca 22 km peso do Beni, a potom 3-5 hodin do Pokhary. Kedze 1-dnova cesta a nasledne 2 dni relaxu su lepsie ako 2-dnova cesta, rozhodli sme sa pre bus. Vecer mala party, zajtra sa zclovecime a budeme relaxovat pri jazere.

Particka, Reto, Gustav, Ja & Helca