Stok La

Po kratkej pauze sme tu opat. Aj ked uplynulo iba par dni, mame za sebou velmi intenzivny zazitok. Popisom navstev budhistickych klastorov sa nebudem moc zaoberat, staci povedat ze je to vacsinou nadherny zazitok, aj ked klastory by si zasluzili o dost vacsiu pozornost a udrzbu. A to mnisi podla vsetkeho nerobia. Ale ako tak pozeram, tak to je celoindicky problem, o veci a majetok sa nikto nestara, pokial s tym nie je nejaky problem. Velky problem. Ale spat ku klastorom. Tusim v Ticksey maju sochu Buddhu. 14-metrovu. Pozlatenu. A okolo vystavana budova. A takych sme videli viac. Takze asi tolko ku klastorom :)

Budhisticki mnisi davaju sirokemu okoliu o sebe vediet

Rozhodli sme sa pre nejaky aklimatizacny trek, a tak sme si nechali poradit helcinym kamosom Hobitom. Nie, nema vysku 1m, ale je vraj podobne nezdolny :) . Ide o 2-4 dnovy trek, prechod sedlom Stok La vo vyske 4800m a nejake drobne. Zacina sa v mestecku s priznacnym nazvom Stok, co je odhadom tak 3700m vysoko. Takze cca 1100m prevysenie. Ejha fujha, to bude aklimatizacny trek. A veru ze aj bol ...

Zaciatok cesty - ponici a kone

Po cca hodine od Stoku sa dostavame do cajovne, kde si davame prekvapivo caj a medzi ostatnymi trekermi zistujeme kadial vlastne do sedla. Zatial mame totiz spolocnu cestu s vystupom na horu Stok Kangri, co je nieco cez 6100m, a to fakt nedame :)
Odbocku sme nasli, pozorne nas sleduju miestne 'kamziky' a jastericky, vyska stupa a coskoro sa dostavame ku kamennym pastierskym chatrciam. Pri pohlade hore na sedlo vidime par pomaly sa pohybujucich bodiek, inak nikde nikto. Po vydatnom susenkovom obede ideme dalej, ale kedze sme tak 4300m vysoko, ide to ztuha. Postupne sa dostavame k tempu 10 krokov (~2 vyskove metre) a rozdychavanie. Nohy vladzu, ale zvysok nie. Po hodke a pol sme hore a zistujeme, ze skutocne sedlo je este tak pol hodky dalej. Nic moc pocit ked clovek caka uz iba klesanie :) . Vidime ludi v skutocnom sedle, co sami zda divne, tak dobri fakt nie sme aby sme ich dohnali.
Ked sme konecne hore, privita nas taky studeny vietor ze normalne vytahujeme vetrovku! Ludkovia predtym videni zmizli nevedno kam. Po obligatnej fotke a ladovom drinku letime dole o dost prudsim svahom a behom 2.5 hodky sme o 900m nizsie ubytovani v dedine v tzv. Homestay dome. Cca klasicke ubytko, akurat 4x drahsie nez to v Lehu a je v tom miestna vecera medzi domacimi. Tam stretavame typkov, ktorych sme nahanali. Je to particka 5 cechov z Plzne, ktori su v tejto oblasti takmer mesiac a toto bol ich posledny trek. Inak dost bezna situacia, cechov je v Ladakhu fakt dost, dokonca sa tu daju kupit aj nejake ceske knizky vo vypredaji.
Ale spat k treku, dalsi den sme vyrazili s novymi znamimi smer Spituk, co bola cca 6-hodinova cesta cez hlboke kanony chodnickom, na ktorom sme sa vyhybali nalozenym oslikom a sem tam aj ich majitelom. Novi kamosi sa s nami podelili na pomery vybornym gulasom (vliekli so sebou neskutocne mnozstvo veci), my chudaci sme poskytli aspon dezinfikovanu vodu. Akurat som to kus prehnal s chlorom, takze mala taky bazenovy buket. Stopli sme jeep a na korbe sa dostali spat az do Lehu.
Akurat sa mi na pate urobil nepekny pluzgier, takze dalsi den som vegetil drobnymi vyletmi za stravou a nakupmi. Ti miestni betari obchodnici vedia cloveka ukecat...
Zajtra zacina 15-dnovy festival miestnych umeni, tradicii a tak, tak som zvedavy co to bude za cudo. Zaujimavo zneje lukostrelba, uvidime co s tymi jednoduchymi lukmi spravia miestni carostrelci :)
Zdravime a posielame pozdravy z dalekych vysok, zakratko sme v Dilli ani co by vrtulkou na lietadle otocil.

P.S. Sorry ze nie je viac obrazkov, napriek cca 4x vyssej cene internetu som nebol schopny dat viac obrazkov nez prve dva ... tak snad nabuduce :)