Leh

Opat sa ozyvame z dalekych krajin. Mame za sebou CESTU, na ktorej sme za tych udesnych 19 hodin videli tolko nadhery, ze mi to este ani teraz hlava neberie. Vedie 3. najvyssie polozenym motorizovanym sedlom na svete. Behom pa hodin sme z manali (2000m) smerom na sever nabrali vysku maximalne 5300m (oficialny kamen na tom mieste hlasil tusim 16616 stop, ale kus kecal ;). Sice to je autom, takze sa to nepocita, ale kazdopadne slusny dovod na vyskovu nemoc, ktora sa u mna zo zahadnych dovodov neprejavila. Je sice pravda ze vacsinou sme boli okolo 4500m, ale aj tak. Helca to zvladala trosku horsie, ale nakoniec vsetko statocne prezila. Co ma ale zaskocilo bola dost brutalna absencia vlhkosti vo vzduchu, takze aj hory vypadali ako v pusti. Ono vraj Ladakh ma zrazok za rok asi tolko co sahara a je tu cca 300 slnecnych dni rocne, takze sa da urobit predstava ako prijemny vzduch tu je. A cesta samotna - najlepsie to okomentoval jeden ind iduci s nami v jeepe (pre cca 10 ludi) - "the roads to manali are bad, and from manali to leh, well there's no road :)". Useky s rozbitym asfaltom sa striedali s tymi bez, asi uroven polnej cesty. A ist polnou cestou 450 km je celkom vyzva.

Takto cesta zacinala...

... a takto pokracovala :)

Pri cestach su kazdu chvilu nejake vesele cedule typu "left is right and right is wrong" (ako spravna byvala britska kolonia ti blazni jazdia vpravo) alebo "drinking whisky makes driving risky". Ktosi mi hovoril ze na takuto cestu su nadherne spomienky, ale samotne prezivanie ciest az tak skvele nie je. Dovolim si nesuhlasit - tolko nadhery co sme za tych par dni v roznej forme zazili sa neda popisat. Mam pocit ze sa ani neda drzat naraz v hlave; este ze sa sem-tam vyskytnu adekvatne relaxanty ;).
Az na maly problem s kolesom prebehla cesta OK a plni zazitkov sme sa dostali do Lehu. Vyska cca 3500m, a to je to najnizsie miesto v celom udoli! Vyska sa prejavuje hlavne rychlym zadychanim pri ceste do kopca, inak sa citime ok. Iba sliznice trpia, nos mam kus plny a na oci som si kupil kvapky za zavratnych 35 rupii (necelych 15 korun), pripravenych s ayuverdou, u nas by stali aspon 10x viac. Strava dobra, uz pomaly nevieme ako chuti klasicka indicka :). Ludia tu uz su typicki tibetski, indov moc nepripominaju, a sem-tam nejaki muslimovia. Vsetci sa usmievaju, su priatelski a komunikativni, co oproti domovu posobi skvelo. Uz sa pomaly zacinam obavat navratu :D. Obchody ponukaju kvanta nadhernych veci od sperkov, oblecenia a podobne ... Nakupil by som cely batoh, ale nie sa na to prachy a caka nas este dlhe putovanie.
Pomalicky sa aklimatizujeme a planujeme mensie treky po okoli (na dlhsie nemame vybavu), zatial mame jeden 2-3 dnovy cez sedlo max. 4800m. Tak uvidim, z akeho materialu je ten chalan zpod Tatier, ale pripravu na pesich 5300m v nepale potrebujeme. Az sa vytvoria kvoli vyske vacsie mnozstva cervenych krviniek, bude sa lepsie dychat a co je dolezite tie krvinky zostanu v tele cca 120 dni, co s prehladom postaci.

Pohlad na kralovsky palac zo strechy nasho prijemneho byvania

Uplynul dalsi den a my sme sa odvazili do budhistickeho palacu, ktory je vybudovany nad mestom. Vystup nas tradicne zadychal, palac bol dost drahy (indovia 5, turisti 100 rupek). Miestnosti prazdne, neosvetlene, vsetko je budovane z bahna a kamenov, takze par storoci stara stavba podla toho vypada. Po zostupe sme v meste stretli Hobita - Helcin kamos co tu je uz par tyzdnov, slovaka Dura ktory po celej amerike a azii putuje uz rok a pol. Klobuk dole. Plus este dalsie 2 holky, slovenka a ceska. Konecne ludia s ktorymi nemusime speakovat! :)
Sosame vedomosti o roznych kutoch indie a nepalu, uvidime co z toho pouzijeme. Poobede planujeme vystup do miestneho klastora este vyssie nad mestom nez je palac, tak uvidime co na to telo a hlavne pluca.

Manali

Zdravime tentokrat z Manali (2000m), kam sme sa presunuli zo Shimly (2200m). Cesta bola z tych pametnych, kedy clovek mina hory tyciace sa niekolko kilometrov nad okolity teren, dole porastene palmami, postupne ihlicnatymi stromcekmi az nakoniec hore to nezvlada snad ani ta trava. Cesta trvala cca 9-10 hodin, ale narozdiel od poslednej cesty sme sedeli v semi-deluxe buse (aj ked mal na cele napisane super-deluxe :), takze bolo aj miesto na nohy, aj pohodlnejsie sedadla. Samotne Manali nas privitalo zamracenym pocasim, a akonahle sme hupli do pomerne luxusneho hotela tak zacal prsat monzunovy lejak.
Kedze Manali ma byt podla vsetkych moznych aj nemoznych sprievodcov po indii mekka milovnikov konopnych produktov, ocakaval som ze nebude problem zohnat miestnu vzorku. Omyl. Policia tu budto robi pomerne drsne razie, alebo som proste mal smolu, ale nie a nie cokolvek zohnat. Uz som sa vracal smutny do hotelu, ked som nasiel obchodik z roznymi darcekmi s podivne usmiatym predavacom (aj na indicke pomery az prilis) a cervenym pohladom. Tak som opatrne nahodil znamu temu a on sa hned chytil ubalovat na uvitanie. Bol som velmi opatrny, lebo som nevedel co ocakavat, ale nastastie nic desive sa nestalo. Akurat ma zarazila cenova ponuka, uvodnych 1500 rupii za cca 10g hasisa bolo extremne moc na indicke pomery. V EU by to stalo mozno 3000 kc, ale nie sme doma... tak som nakoniec ukecal 1g vzorku za 100 rupek, co vystaci na vela veselych vecerov v kruhu znamych :) Inak hovoril ze 10g je pre chlap(c)a jeho veku (~14-15 rokov) dost tak na tyzden ... he? Blazni. Inak vedla nas byvaju dvaja typkovia z danska, cca 40-50 rokov, ktori si kazdy vecer ubalia X jointov ... vesela kupa, mame o com rozpravat :) . Vcera sme boli s Helcou v miestnych horucich kupeloch, vstup zadara akurat 1 rupka za postrazenie bot (stali kus viac, takze sa oplati). Velmi prijemne, bazen bol sice malicky, ale voda prijemne tepla, takze zvysky slabeho zapalu hrdla nemali sancu.
Takmer uplne sme presedlali na mimo-indicku stravu, vacsinou cina alebo tibet, VELMI dobra, ak sa kus pohlada tak aj lacna. Akurat skusame rozne veci z menu, potom sa divime co to doniesli a zapiseme si pre casy buduce. Zatial sme sa ale nespalili, maximalne to bolo moc chilli aj na nas :)
Manali ako take caka na turisticku sezonu, ktora zacne tipujem za par tyzdnov, teraz je to tu take ospale.

Pohlad z balkona naseho byvania

Btw zajtra vyrazame na cestu do Lehu, hlavneho mesta provincie Ladakh, kde je este stale dominantne nabozenstvo budhizmus v povodnej podobe ako tu prisiel. Velmi VELMI moc sa tesime, Leh ma nadmorsku vysku 3500m, je to urodne udolie odtienene od moznunov ktore bicuju juznu cast himalaji v indii. Cestu sme nakoniec zvolili 1-dnovu, zaciatok 2:00 rano, koniec okolo osmej vecer. V porovnani s 2-dnovou cestou a drahym prespavanim to nakoniec vyhralo, cena bola rovnocenna, rozhodlo to ze mame 1 den trekovania k dobru.
To ma pomalicky privadza k ZMENE, ktoru sme (opat) v nasich dynamickych planoch spravili. A ta zmena spociva v tom ze vypustame indicke treky k pramenom gangy a do udolia kvetin (valley of flowers), a namiesto toho budeme v ladakhu do 5.9., kedy letime spat do Dilli. Letom usetrime 3 dni neprijemneho cestovania (ja to celkom este zvladam, Helca kus horsie, ale fakt je ze tie 3 dni sa budu hodit napr. v Nepale). Takisto sme si kupili letenky z Goy do Dilli na zaver cesty, ist cca 1500km vlacikom nie je ziaden luxus a smerom tam si tu trasu aj tak absolvujeme (s par zastavkami, ved uvidime :)). S tym suvisi dalsia zmena, ta sa tyka Nepalu. Trek do zakladneho tabora osemtisicovky Annapurny menime za takmer 2x taky dlhy trek okolo Annapurny, ktory je vraj uchvatny. Predtym ale musime nakupit nejake oblecenie v Kathmandu, takze preto tolko zmien.

Povodne som planoval na tento blog umiestnit mapku indie s cca cestou ktoru urazime, ale nastalo uz tolko zmien, a ktovie kolko este nastane (dufam ze uz ziadne vacsie, teraz to vyzera dost vyvazene), takze ta mapka by bola dost k nicomu. Tak snad zvladnem davat aspon mapky zvezovych statov, dole je mapka aktualneho Himachal-Pradeshu, je tam vidiet Shimla, do ktorej sme prisli z Amritsaru (zlava), potom cez Mandi a Kullu do Manali. A z neho pojdeme zajtra smer Keylong a vyssie do spominaneho Ladakhu.

Mapa Himachal-Pradeshu, Manali je kusok nad Kullu

Shimla

Tak a su tu opat nejake spravicky z cestovania. Podla kompu je 1:44 PM, dnes sa ale stihlo udiat tolko veci ze neverim ze ide o jeden jediny den. Ale vsetko pekne poporiadku. Naposledy som pisal z Amritsaru, ktory si rozhodne este zmienku zasluzi. Je to nadherne mesto, asi ma dost blizko arabskym krajinam, ale pritom ma aj nieco z indie. A sikhovia ... to su taki (nielen) mali dabli s turbanom, usmevom a bojovnostou leva. Ochotne pomozu a poradia (bohuzial aj ked nevedia, nedokazu povedat nie, ale to je celoindicky problem :)) .

Sikhsky Golden temple

Zapad slnka pri zlatom chrame je nadherny (toto slovo je pouzitelne zatial na vacsiu cast cesty :)), do toho sikh v chrame cita s pomocou reprakov svatu knihu sikhov, takze sa to rozlieha do okolia.

Ale Amritsar musel skor alebo neskor skoncit, vacsina nasej vypravy by mala zahrnat hory.
Manali su jedina brana do nami planovaneho Lehu, ktory sa nachadza v state Ladakh. Je to krajina kde sa zachoval tibetsky budhizmus, kde narozdiel od Tibetu nie je nijak potlacany. Plus samozrejme nadherne hory, priroda, vysoka nadmorska vyska (3500m ma hlavne mesto), co je velmi dobre pre aklimatizaciu na to co pride. Povodne sme chceli ist priamo do Manali, ktore je prestupnou stanicou (teda Amritsar -> Chardigar -> Manali -> Leh), ale po ceste sme sa rozhodli ze urobime malu odbocku do miesta menom Shimla. Ukazalo sa to ako dobra volba, uz cesta bol dost zaujimavy zazitok. Rovnaky bus z Amritsaru (takze dokopy cca 10 hodin, odhadom 400 km), tesne za Chardigarom sa krajina zacala vlnit. Z roviny behom chvilky presla do kopcov ktore maju svahy v 45-80% uhloch, a tomu odpovedala aj cesta. Nad nami hora ako hrom, pod nami 500m priepast, a za volantom vodic ktory bez problemov predbiehal na starom rozbitom buse do ostrych zatacok za intenzivneho trubenia.

Cesta Chardigarh-Shimla

Inak trubenie, samostatna kapitola. Viacmenej plati, trubim teda som. Cim silnejsi klakson, tym vacsia sanca je ze si ho auto/nakladak/hocico vsimne a prezije :) Trubi sa vzdy a vsade, den, noc, vsetko jedno. Ale zaciname si pomalicky zvykat :)
Kedze sme sedeli vpredu (snad je to na tom obrazku vidiet), tak sme mali krasny vyhlad na divoku cestu, centimetrove mijanie veci a ludi okolo. Uz aj tieto hory su nadherne, zmenila sa flora, fauna (opicky), vzduch sa zrazu dal dychat a dokonca ho clovek v plucach citil! Mhmhmm, v horach sa mi zatial rozhodne paci :)
Samotna Shimla - pripada mi ako take tatranske Strbske pleso na indicky sposob - mesto stare ~150 rokov, cez zimu sa tu chodi lyzovat polka lyzovania-schopnych indov (nech uz to je akokolvek velka skupina ludi) a kedze sme prisli mimo sezonu, hotely maju 50% zlavu, takze pre zmenu nebyvame ako chudobni pocestni v spolocnych ubytovniach. Objavili sme dobru restiku blizko hotela, slova ako malai, paneer, kofta atd. objavujeme len postupne. Co sme uz ale zistili je ze to jedlo stipe 2x ...
Dnes rano sme si urobili vylet do Hannumanovho chramu (cca opici boh z mytologie) na kopci za hotelom, bolo to sice drsne stupanie ale stalo to za to. Chram je vybudovany na vrcholu kopca, sme iba par metrov pod oblakmi ale podla moznosti je krasny vyhlad po okoli, vsade mrte opic (musim si davat pozor, su drze a ja nemam ockovanie proti besnote, preto sme si za 5 rupek pozicali palicu na opice :D). Sranda zacala pri zostupe - Helca ktora sla za mnou zrazu vykrikla, ja som sa otocil a vidim ze nema bryle, zatial co opica uteka prec s ulovkom ... s pre tuto prilezitost pripravenym peprovym sprejom utekam za opicou, namierim na nevinnu zlodejsku tvar sprej, stlacim ... a nic! To uz pribieha lokalny ind, vysvetluje ze treba urobit obchod strava <-> korist, podava nejake oriesky opicke, a ta pusta bryle. Chudak Helca, bola kus v soku a keby ta opica zdrhla kdesi na utesy alebo stromy ... to by bolo trekovanie. Nastastie vsetko je OK (opice asi z toho uz maju dobry byznys), nebola poskrabana a aspon mame na co spominat pri krbe :)
Skusim sa dnes zamiesat do davu a miestnych zaskocit tajomnym slovkom caras, uvidime ci sa niekto chyti. Inak zmenilo sa aj zlozenie obyvatelstva, je tu dost cinskych tvari so silnym opalenim (aka byvali tibetania), deti sa tu ucia pomaly iba anglicky a aj medzi sebou sa tak rozpravaju ... zaujimavy pristup. Snad im to v buducnosti pomoze.

opicky u Hannumanovho chramu

Amritsar

Zdravim vsetkych, ktorych zaujima moje (nase) putovanie dalekou indiou. Kde zacat ... asi od zaciatku :) Cesta Praha -> Schwechat -> Amman (Jordansko) -> New Delhi bola z tych standartnych, neprijemne dlhych, na ktore sa doma pri krbe moc nespomina. Jordansko je jednofarebna pust, zvysok krajin smer india sme bohuzial videli potme (takze takmer vobec, iba tusim Bahrajn bol nadherne osvieteny). Srabacky sme sa vyhli Iraku aj Afganistanu (pricom pri starte bola ukazana cez obide uzemia!), takze pilot zvladol let aj bez nejakych zvlastnych manevrov.
Nove Dili, to je kapitolka sama o sebe. Cca 10 sekund po tom co som vystupil z klimatizovanej letstnej haly ma oblial pot a povrch tela sa zmenil na neprijemne lepkavy, jav ktoreho sa v monzunovej indii dost tazko zbavuje :( Istu sancu dava klimatizacia (nie iba ventilator), ale akonahle sa clovek dostane mimo dosah tak je v tom opat. Inak z Dili sme videli malo, okrem letiska iba hlavnu vlakovu stanicu, ktora je ... hmm ... PRISERNA :) Smrad (nevetrana dlhodobo pouzivana nikdy necistena latrina), teplo, vlhko, teplo, zobrajuce deti ... preto sme boli schopni urobit cokolvek aby sme odtial cim skor vypadli. Dokonca aj dat brutalny uplatok, pretoze v sobotu bol sviatok, takze samozrejme vsetky moznosti ziskat listok do Amritsaru boli bezne nedostupne.
Zvykame si na to ze sme atrakcia siroko-daleko, co by az tak nevadilo. Horsie j ze vela ludi, hlavne nadhanaci v nas vidia ako v europanoch moznost zisku $$, takze su dost dotieravi a neprijemni. Ale ... na vsetko si clovek zvykne, snad okrem toho pekelneho pocasia.
Amritsar ako taky je svojim sposobom nadherny - najposvetnejsie mesto sikhov, ktori tu maju Zlaty chram (Golden temple), budova v strede vodnej plochy pokryta zlatom (kvalitu som nezistoval :) . Byvame cca 50m od tohto chramu, ubytovna pre putnikov zadarmo, takisto sa tu nonstop pre vsetkych zaujemcov vari. Jediny pokrm v roznych variaciach je dal bhat - placky s sosovicou (cocka :)) v roznorodej omacke, ale je tam vela kari a chilli (takze trening sa vyplatil!).
Su tu stale davy ludi, v indii je vraj cca 17 milionov sikhov, takze si viete predstavit aky je tu frmol.
Vcera sme sa boli pzoriet na ceremoniu uzatvarania indicko-pakistanskych hranic v Attari (nie, nerobia tam herne konzole :) , zaujimava ukazka ako vysoko sa da vykopnut noha pri pochodovani a zaroven pri tom utekat...
Zajtra nas caka cesta smer -> Manali, pravdepodobne 2-dnova s prestupom v Chardinghare. A Manali ... to je kraj himalaji, travou pokrytych vrchov a kolacikov ;)
Povodny plan - Srinagar v indickom Kasmire sme museli opustit kvoli aktualnym nepokojom (par desiatok mrtvych, vsetky obchody pozatvarane atd ... niet o co stat).
Zatial asi tolko, sorry ze nie su ziadne foto ale inetove kaviarnicky maju prabiednu uroven takze som rad ze som rad ... snad sa to zlepsi
Majte sa vsetci fajn, leto uzivajte, v zdravi ostavajte