Leh 2

Opat su tu spravy z dalekeho Lehu, tentokrat to bude strucnejsie. 1.9. Zacal ladakhsky festival, ktory trva 15 dni. Na uvod bol sprievod roznych kmenov v krojoch, clenenie asi zabezpecila v minulosti mati priroda po udoliach. Kedze nie sme velki fanusikovia pola tak sme sa rozhodli napriek festivalu vypadnut este na 2 dni za budhistickymi pamiatkami.Tradicne skore ranne vstavanie aby sme stihli nepravidelny bus sa oplatilo. O 3 hodky neskor sme boli v mestecku Alchi, kde je jedina pamiatka komplex 4 svatyn. Ale akych! Ti blazni pomalovali v 11. storoci cele steny tisickami roznych bytosti z budhistickej mytologie, vacsinou v pozicii lotosoveho kvetu. Kresby su na velkost malieb neuveritelne detailne. Plus tradicne monstrozne sochy budhu, akurat v poslednej svatyni bolo tych soch viac, boli v strede a z kazdej strany to bol iny vyjav. Zo vsetkeho salal starobyly duch, skutocny zazitok. Miestni nas pohostili ladakhskym (vsade inde tibestkym volanym) cajom, co okrem mlieka zahrna slane maslo. Chut ... Hladam vhodne slovo ... Hladam ... No, nebolo mi po nom zle, takze asi tak :)

Dalsi den sme sa na ceste spat zastavili v mestecku Basgo, kde su zrucaniny palaca, plus dalsie chramy. Velmi pekne aj s okolim, dufam ze fotky budu stat za to :) Ako tak pozeram na jednom zastaveni von oknom, pristane zo strechy busu s rachotom na zem cca 20l flasa na plyn. Po par sekundach si uvedomim co by nastalo keby bola plna a buchla. Videl som raz video kedy do ohna hodili asi pollitrovu flasu, ten vybuch bol vysoky tak 15m. Tato asi bola prazdna, ale ako velmi ... Uff :)

Celu dalsiu cestu spat sme sli okolo vojenskych zakladni, namatkovo indian air force (maju tu letisko, obohnane 3-metrovym plotom), sniperi (oficialne scout) alebo udrzba lokalnych vysokohorskych ciest. Vojakov je vela aj v meste, prakticky v kazdom buse iez nejaki cestuju. Takmer ziadny ale nema kvera, takze to neposobi nejak prehnane. Ked si clovek uvedomi ze je v regione kde su hranice s Pakistanom a Cinou, a s obidvoma India viedla vojny v minulom storoci, tak sa moc necuduje. Akurat dufa ze kym tu je tak sa nic nezomelie, ale Cina (konci?) olympiadu a Pakistanskemu prezidentovi sa trasie kreslo. Aktualnejsie spravy nemame :) Je tu par pametnych tabuli na Kargil (mesto na zapad od Lehu, par sto km, zaciatok islamskeho Kasmiru) a rok 1999, kedy bol posledny vacsi konflikt s Pakistanom. Miestne jednotky boli urcite zapojene do vtedajsich tazkych bojov. Musim si to doma dostudovat...

Viacmenej nahodou sme sa dostali do obchodu so sperkami. Zvonku podobny ako 10 inych. Vo vnutri mal ale veci kvoli ktorym som TAKMER zacal lutovat ze nie som slecna aby som tu nadheru mohol nosit. Najviac ma zaujal zlaty prsten s masivnym topazom, ktory mal cca 650 reznych hran. Nedalo sa od toho odtrhnut oci. Cena 550 euro, ktovie aka by bola v europe. Ach jo, tak mozno v dalsom zivote :)

Vecer sme sa boli v ramci festu pozriet na tance miestnych kmenov, boli od pokojnych po divokych haluzakov, co s kovovymi nadobkami na hlavach zurivo behali coraz rychlejsie do kruhu. Nieco sme natocili na Helcin super fotak, tak uvidime.Dalsi den sme vyrazili na sutaz v lukostrelbe. Nastastie sme stretli mladika ktory tam siel tiez a zobral nas autom, inak by sme to nenasli. Dost zvlastne ze tu maju najvacsi festival v roku a takmer ziadny miestny netusi aky je program, ked si to zistime tak zase nevedia kde sa to miesto v ich vlastnom meste nachadza. O tom ze 3 km je podla nich 500m sa radsej nerozpisujem. Samotna sutaz sa niesla v znacne amaterskom ale uprimnom duchu, miestni borci z cca 15m triafali vsetko mozne, sem tam aj terc. Na ich obranu ale musim povedat, ze luky maju dost mizerne, tetiva je snad z pradelnej snury, sipy niekedy dost krive a nedobre sa to cele napina. Ano, skusil som si to. A dopadlo to neslavne ... Ale aspon som im neodstrelil sip na susedny oploteny pozemok, co sa stalo mnohym :)

Vecer sme stravili v znameni popijania miestnych marhulovych dzusov a este niecoho co sa vola seabuck thorn. Vraj skvely zdroj vitaninov a mineralov, chutovo faaakt dobry. Rano 4:30 taxik na letisko, parchant sa neukazal tak sme vyrazili do mesta a prve auto co sme stopli tak bol luxusny jeep-taxik, takze sme stihli. Prechod letiskom pripominal vybavovanie stavebneho povolenia (aspon co som pocul), kvoli aktualnej situacii v Kasmire.Po vzlietnuti ale zacalo maso. Zabudnite co som pisal o nadhernej (a drsnej) ceste z Manali do Lehu, toto bol prelet nad niekolko sto km dlhym pasom hor, sledovany z luxusnej vysky tak okolo 5 km. Nieco tak nadherne som v zivote nezazil (ako casto to na tejto ceste padne?), v dialke smer Kasmir a Pakistan sa tycil masiv daleko vyssi nez ten ponad ktory sme leteli. Zeby legendarna K2 ? Kazdopadne chvilu potrva kym to rozdycham ...

Pohlad z lietadla na oblast Zanskar

Dili ... Dufal som v lepsie zazitky nez minule, bohuzial marne. Cesta z letiska na spravny autobusak trvala cele 4 hodiny a stala tolko co nasledna 5-hodinova cesta do Agry. Menili sme taxiky a mhd podla miestnych, bohuzial ich mizerna az ziadna anglictina to moc neulahcovala. Tak nejak toto mesto nemam rad, prilis velke a v kombinacii s klasickym indickym chaosom neprijemne. A co sme sa pytali ludi co sme doteraz stretli tak nazor sa opakoval. Pri ceste z Nepalu do pustneho Radjastanu sa tam asi na 1 noc zastavime, ale viacmenej hlavne kvoli cervenej pevnosti a moznym nakupom striebra. Pokial ma clovek furu casu a penazi na riksov alebo chut sa hadat tak si Dilli uzije. Pokial sa ale chce dostat z bodu A do bodu B cim skor, je to castokrat bieda. Z Dilli nejdeme do Nepalu priamo kvoli trvajucemu monzunu, trekovanie v dazdi nie je nic moc...Tak som to nejak rozpisal, snad to dava zmysel a da sa to citat. Nabuduce z Agry a okolia ;)