pondelok 17. novembra 2008

Zaver

Konecne som sa dokopal k tomu spisat nejaky zaver. Najprv par slov k poslednym dnom - plaz bola stale fantasticka, ten pocit nicnerobenia po takmer 3 mesiacoch aspon mne stal za akekolvek cestovanie indickym vesmirom.
Samotna cesta domov nebola nic moc - zacali sme v stredu rano, bus, bus, lietadlo (Vasco De Gamma -> Bombaj), lietadlo (Bombaj -> Dilli), spanok na letisku (pekne krasne oprety o vlastne bagle v polohe sediaceho turistu), rano let Dilli -> Aman (Jordansko), a Aman -> Schwechat (Vieden). To uz mame stvrtok poobede, a kedze predplateny odvoz Student agency je plny uz 8 dni, tak sme sa nechali odviest Helcinymi rodicmi. Srabacke, ale alternativou bolo stravit dalsich 18 hodin na letisku do busu kam mame listok, eura na cestovanie uz nemam.
K cestovaniu - ti zmrdici (asi v Goe) mi znicili trekove bakule co som mal na boku baglu - hoci to bolo vsetko pekne zabalene vo vaku na bagel, ked som si bral bagel z dopravnikoveho pasu v Dilli, tak najprv siel vak, 5m za nim bagel, a po zburcovani personalu dopravcu nasli aj tie bakule, ale 1 bola rozlamana. Skoda, zazili vela a prekvapivo sa nerozpadli ani na treku okolo Annapurny - lepsie potvrdenie kvality nepoznam.
Takze ako to zhrnut? Najlepsi zazitok mojho zivota, a z celeho sa nam obom najviac pacil Nepal nielen na treku. India je skvela, ale ma svoje pravidla ktore su od tych nasich este kus dalej ako tie nepalske. Samotny trek sme zvladli bez nejakeho specialneho vybavenia, jedina znackova vec na mne boli boty, bagel a 1ks termo triko :) Kvalitu nahradila kvantita, a nebol problem, tym ako sa clovek hybe generuje dost tepla. Rozhodne sa vratime, tu otazka nestoji ci ale kedy a kam. A vzhladom na to ze sme za tie 2 mesiace Indiu iba lizli po povrchu, moznosti su kvanta. Zatial mi hlavou vrta bud mesacny trek v Nepale alebo Andamanske ostrovy. Dokopy prakticky nezlucitelne, takze bud sa hodi minca alebo urobi manazerske rozhodnutie (takze asi ta minca :D)

sobota 1. novembra 2008

Goa

Naposledy sme sa ozyvali z Udaipuru, tesne pred 2-dnovou cestou smer juh. Neocakavali sme ziadne dalsie zazitky, iba ukrutne dlhu cestu pred nami. Ako to uz byva, ked clovek nieco necaka, na potvoru to pride :)
Aby som to objasnil ... Helca je nejaka nachcipana, a moja imunita zvlada vykryvat bezne hrozby, nie ked sme spolu 24 hodin. Takze sme nachcipani obaja, co je v rozpalenom Radjastane trosku absurdne, ale budiz. Pred odchodom sme sa rozhodli ist na veceru do podniku kde sme boli na obed, vedie to dedusko s babickou, v ich chovani bola akasi uprimnost, ktora vyzaruje daleko a neda sa imitovat (napada ma ista spojitost so skoleniami kde spominali ze slova su iba male % informacii predavane pri komunikacii). Ked som vysvetlil preco chcem zazvorovy caj, cesnak do chilli polievky a extra chilli do hlavneho jedla tak pripravili extremne dobre jedlo aj na indicke pomery. To nebolo vsetko, priniesli cistu kukrumu (zlta zlozka z europskeho "kari", ktore s indickym originalom nema nic spolocne; vela dokazanych pozitiv), urobili masaz tvare s tygrou mastou a kokosovym olejom atd ... Uz chapem preco maju v menu schovany dopis od sefa serie Rough guide (cca 300 roznych cestopisov z celeho sveta) o tom ze ziskavaju specialne hodnotenie za poskytovane sluzby. A to sa s tym nijak nechvalili 3-metrovymi bilboardmi ako ini, nie az tak vynimocne oceneni. Odchadzali sme odtial vysmiati ako leco, tak cisto prijemny pocit sme nemali uz davno. Takze pre cestovatelov - Queen cafe skryva vynimocnych ludi, objavene nahodou, pametane navzdy. Co dodat, len viac takychto necakanych zazitkov :)
Cesta samotna za moc nestala, co aj pisat o cca 44 hodinach cestovania vlakom, cakania, rychleho presunu v Bombaji a dalsieho cestovania. 9-hodinova cesta domov do Popradu sa zrazu zda akosi trivialna... Vdaka ochotnym ludom sme mali kde spat aj v 2. vlaku z Bombaja do Goy, pricom sme boli iba na ukrutne dlhom cakacom zozname na lehatka. Co dodat, ked indom nejde o $ su to skveli a ochotni ludia.
V Goe sme sa rozhodli ist na juh, kde mali byt najkrajsie plaze, a narozdiel od vacsiny turistov (a hlavne izraelcov) sme nesli do vyhlaseneho Palolemu, ale o 2km juznejsie do aktualne zapadakova menom Patnem. V kazdom ohlade lepsia volba, nadherna prazdna plaz, miestny trh za 5 rupek dosiahnutelny busom (alebo 2km chodza), vsade palmy, vrany, kravy na plazi... jednoducho tazka pohoda :)
More je az podozrivo teple, ale zase pokial som nechybal na hodinach zemepisu tak sme na urovni sahary.

Indicka plaz - 100% pohoda a kravicky okolo

Jedina vada na krase - nikde sa tu neda skakat do vody. Okraje dlhej plaze sice lemuju potencialne zaujimave skaliska, ale miestni varovali pred morskymi hadmi, co sa tam radi vyhrievaju a lovia v okolitych vodach. A to mi za to nestoji, pomoc by bola prilis daleko. Inak tu maju delfinov (na plazi nevidene) a zralokov ... asi 30cm velkych tzv. Baby sharkov. Na otazku kde je mama shark nastastie vysvetlili ze je to taky druh, velke tu vraj nemaju. Snad :) Inak tie Baby sharky vyzeraju ako perfektna zmensenina bielych zralokov, vratane charakteristickych odrastajucich zubov. Akurat ze ich ma clovek na tanieri 4 ks.


Baby sharky v celej svojej mrnavej krase (?)


Vplyv portugalcov je patrny (ano, hlavny vchod uz moc nesluzi :)