Pokhara

Kratke spravicky z nepalskej Pokhary. Monzunovy dazdik nas zastihol pred inetovou kaviarnickou, tak sme sa radsej skryli nez riskovali bez pomedzi velke kvapky. Vyplatilo sa, par sekund po vstupe zacalo chcat ako z konvicky.
Cesta z Varanasi nic moc, 24 hodin (vlak, bus, bus), ale nejak sme prezili :)
Pokhara ma cca 800m nad morom, takze pocasicko je trosku prijemnejsie nez Varanasi, ale stale je tu tropicke podnebie, v okoli hotela rastu palmy a bananovniky. Rano sme pri ranajkach sledovali okolitu panoramu vykukujucu z mrackov, Annapurna a Machapuchare vypadali impresivne. Je to zvlastny pocit, pozerat sa z tropickeho vpeku na oblasti, trapnych 7km vyssie, a predsa pre nas fyzicky nedostupne. Spomienky na prechod Stok La v Ladakhu su stale cerstve, vieme cca hranice svojich moznosti.
Inak Pokhara sa nam paci, aj ked to teda nie je Varanasi. Mesto, kde bolo vsetko mozne, trava je povazovana za Shivovo telo (analogia s krestanskym chlebikom :)), a kde nam 12-rocny Babu hovoril o tom ako na sviatok Shivy (niekedy tusim v marci) je cela India na tripe z travy, vacsinou zamiesanej do nejakeho jedla ... nojo, zmena je zivot :)
Dobra je tu moznost doplnit trekovu vybavu, predsa len povodne plany pocitali so zakladnym taborom Machapuchare a Annapurny, co je trapnych ~4100m, teraz mame pred sebou okruh okolo Annapurny, cca 300km, 16-18 dni, a maximalne sedlo je 5416m.
Tak sme dokupili trekove palicky, ciapku a este kupim fleecove rukavice. Trapne ceny, dajme tomu 30kc za tie rukavky, vsade znacka "The North Face", skoro sme tomu uverili :) Ale fleece je fleece, ci znackovy alebo nie, pri danej hrubke zahreje rovnako. Spacak som chcel kupit, ale kedze budeme pat stale v hoteloch, ktorych je po ceste habadej, tak som plan zrusil, a budem si musiet vystacit s vonavuckymi hotelovymi prikryvkami. Holt 1.5kg extra by som pri trekovani sakra poznal.
Povolenie na vstup do oblasti mame, este nejake zasoby jedla, a zajtra mozme vyrazit.
Sorry ze nie sa ziadne foto, ale tak nejak je tento inet dost operativny, takze nemam ziaqdne pripravene. Z treku to bude aj tak ina kava ;)
Majte sa fajn, zo samotneho treku sa mozno ozveme za par dni, ale mozno za 10-12, netusim ake su moznosti inetu. Jomson je istota, ale to je ten cca 11-12. den.

Nic moc kvalita, ale aspon na ukazku... ked tak skuste googlit, zaciatok Besisahar, klik pre vacsi detail

Varanasi

Dorazili sme do najposvetnejsieho mesta pre indov, Varanasi. Ludia sa tu chodia kupat do Gangy, aby zmyli zo seba hriechy. Takisto sa tu chodi zomierat, smrt a nasledne spalenie na ghate ma vyslobodit z nekonecneho kolecka zrodu a umierania. Najvacsi spalovaci ghat mame kusok od hotela, nastastie je vidiet iba dym. V hoteli bolo v menu objavene opat special lassi (tentokrat aj banana), co zabezpecilo unikatny vecerny zazitok na brehu gangy. Ulicky lemjuce rieku su velmi uzke a chaoticke, jedina doprava je mozna po vlastnych.

Breh Gangy pri zapadajucom slnku

Stretli sme ~8-rocneho chalana menom Siddhartha, ktory nas prekvapil na svoj vek perfektnou anglictinou (lepsia nez 99% jeho krajanov) a dospelymi nazormi. A nie, nebola to nejaka lassi-haluz, triezva Helca to potvrdila :)

Toto mesto ma svoju specificku atmosferu, ktora k nam sala aj na terasu s restikou na 5. Poschodi hotela. Narozdiel od turistickej Agry je toto miesto skrz-naskrz indicke, a z nasho maleho zapadneho ostrovceka sa donho ponarame akonahle vyjdeme z hotela.Varanasi ...

Toto miesto ma v sebe nieco, na co sa tazko ukazuje prstom, tazko sa to popisuje ale je to pritomne v kazdom okamihu. Posadit sa vecer pri zapade slnka na ghat (dlhe schody do Gangy, hladina vdaka monzunom kolise o par metrov) je skutocny zazitok.

Uplynul dalsi den, ale aky den! Tych zazitkov je prilis, ale skusim to. Rano sme sa boli pozriet na Manikarnika ghate, najvacsom spalovacom ghate. Mame to kusok, aj teraz rano ked to tukam tak na nas veje vietor s dymom spalovanych tiel a pocut knaza ktory zabezpecuje posmrtne ritualy. Ziadny smrad, je citit iba drevo. Ten ghat ma posvetny ohen, zapaleny bohom Vishnuom. Ohen hori stale, 24 hodin odnepamati. Ked prinesu na nositkach zabalene telo, najprv ho vykupu v Gange, potom navrsia cca 300 kg dreva na uplne prehorenie. Ohne horia 24 hodin, spalenie v tychto miestach zabezpeci koniec reinkarnacie a vecny pokoj pre dusu. Pri nasej navsteve vedlajsieho domu samozrejme tiez spalovali, a napriek ocakavaniam som pri tom necitil ziadne negativne emocie. Pouzivaju iba niektore dreva, a tak jedine co clovek citi je palene drevo. Ohen vraj dokaze rovnako kvalitne spalit aj pocas silneho monzunoveho dazda, co je celkom hukot. Pocas monzunov im tu ale prsi fest, a toto miesto ma svoju historiu tak 3500 rokov dozadu, takze mali dost casu vypilovat ritualy.

Pri tomto zazitku sme stretli miestneho typka, velmi priatelsky a mily typ z Nepalu. Nastastie sa nam neprihovoril kvoli peniazom, ale proste aby pomohol. Ked prisiel chudobny tak mu tiez v tomto meste pomohli, a tak to jednoducho chce nejak vratit. Stale zhanam nejake pekne fajky, a tak nas zobral do nejakych obchodov. Hned v prvom mali vysoke ceny, a typek mi hned zacal ponukat cca 10g hasisovu tycku. Nemal som zaujem, ale nejak nechapal, a zacal ponukat 100g. Potom zacal o opiu, tak sme sa pobrali dalej. Neskor sme sa dozvedeli ze v tomto posvetnom meste je dovolene konzumovat cokolvek, policia nerobi problemy. Dostupne su hlavne veci ulavujuce fyzickej a psychickej bolesti, po spaleni to vyhladavaju pribuzni zosnulych. Dalsi obchod mal normalne ceny, tak som rozsiril zbierku fajok. Ceny niektorych veci su tu zatial najnizsie v celej indii, takze radost nakupovat. Akurat kto to bude nosit...

Vyrazili sme do mesta, zistili ze Ganga je magicka z akehokolvek ghatu, a stretli riksu ktory nam odporucal juhoindicku restiku, nie tie nevyrazne jedla pre amikov a izraelcov vo "vychytenych" miestach. Odporucanie dopadlo skvelo, tak sme mu dali zarobit o dost viac tym ze nas zobral na vlakovu stanicu na nakup listkov. Predlzili sme si to tu o jeden den, ale podla mna ani tyzden by nestacil. Ale musime dat sancu aj inym miestam :)

Vecer po spektakularnom zelenom lassi sme vyrazili do tmy von (tma tu zacina o pol siedmej, o pol hodku je ako o polnoci). Dostat sa k rieke spletitymi ulickami nie je jednoduche, spytali sme sa na cestu skupinky chalanov, a ukazali nam smer. Nejak sme to nedali a ked sme sa vratili spat ze nie, tak sa s nami vybral mladenec. Podozrievali sme chut po peniazoch, ale nastastie zbytocne. Zaviedol nas na nadherne miesto, mesiacik svietil na hladinu ako divy, pred nami sa v tmavej Gange kupali nejaki postarsi miestni alebo putnici a zmyvali zo seba hriechy. Potom vytiahli nejaku obskurnu vodnu fajku a hulili travu :) . Mladik sa ukazal ako priatelsky typ, s celkom dobrou anglictinou. Ten typ ktory kona dobro a nic za to nechce, len aby bolo na svete aj vdaka nemu dobre. Ten typ, ktory by na zapade asi dost tvrdo narazil. Ale to sa da aj na inych miestach Indie. Posluboval nam zaujimave veci, ako moznost nakupit hasis priamo v chrame a nie na uliciach, tak uvidime.

Dalsi den sa niesol v znameni plnenia slubenych veci. Navsteva miestneho chramu bohyne Kali, nakup 1g vzorky hasisa u drsneho brahmina, knaza v chrame. Mal impresivny vyber makkych a tvrdsich veci, o ktorych clovek normalne iba cita v novinach. Vraj je to tu u knazov tejto bohyne bezne. Potom ajurvedicka masaz co necakane prefukla penazenku viac nez bolo mile, obed u toho chlapca Babu v dome - vyborne, domace thali bola mnamka nepoznanych chuti. Potom nas prekvapivo zaviedli kroky do strykovho kramu s vonnymi esenciami. Hmmmm, bolo to velmi zaujimave... Nieco mame, uvidimo :) Nasiel som majestatnu pfajfku za menej ako polku nez uz tak dost lacne okolie... Vecer dalsi atmosfericky vylet na breh Gangy, zajtra budu lodicky.

Lodicky dopadli ok, dalsi den sa niesol v znameni preskumavania blizkeho a dalekeho okolia plus odmietania mnozstva ponuk na nakup hasisu a opia. Pri jednom cakani ma miestny vydedenec z kasty nedotknutelnych zobral na miesto spalovania. Vidiet horiet kusy tiel 2m od seba, ako su prehadzovane viac do stredu aby zhoreli a skvariace sa maso su veci na ktore sa nezabuda. Ludia tu su hrozne mili, akurat vzdy to ma dovod v peniazoch. Niekedy to vybafnu za pol hodinu, niekedy nas po 2 dnoch zrazu zavedu do strycovho kramu. Alebo urobia ritual za stastny vztah pred kamennym pindourom boha Sivy ako jeden knaz-brahmin. Tak si vyber :)

Nepalsky chram na brehu rieky ... :)

Nastal cas vyrazit, atmosferu sme nasali na maximum, monzun konci a Nepal vola... Dalsia zastavka Pokhara pod Annapurnou ;)

Agra

Po 5-hodinovej ceste sme sa ocitli v meste Taj Mahalu a cervenej pevnosti (dalsia je v Dilli). Inak cestou hulili niektori typkovia rucne balene cigarety, pricom sa potom pozitkarsky usmievali a pri bafkani kaslali. Podivny ukaz ...

Po prichode sme klasicky zhadali 1/2 povodnu cenu a viezli sa autoriksou (3-kolka, viac motorka nez auto) chlapcom s krvavym usmevom. Ten usmev mal zo zvykania betelu, co su casti nejakej veselej rastlinky. Na betelovom tripe si jazdu vylozene uzival, take zavody a predbiehanie sme este nezazili.Zvladli sme aj prvu navstevu miestnej nemocnice, kvoli Helcinmu zapalu dasien. Dostala zadarmo antibiotika a nejake utisujuce veci. Ja som si pre zmenu z Ladakhu doniesol zapal hrdla, ktory napriek ocakavaniam nekonci, tak mozno tam zajdem tiez. Sirokospektralny Sumamed by som nechal na horsie casy daleko od civilizacie.
V Agre je vela krasnych monumentov prevazne z 16. Storocia, ale najviac cenene su spominany Taj Mahal-hrobka pre manzelku jedneho z mogulov a pevnost (red fort). Pytaju za to neskutocne vstupne, nieco typu 20 rupii pre indov a 750 pre cudzincov, co je s rezervou nad nas denny budget. Tak sme sli iba do pevnosti, kde bolo vstupne este akceptovatelnych 300 rs. A nadhernej nielen mramorovej prace kombinovanej s polodrahokamami tam je tiez habadej. Narozdiel od hrobky bola pevnost sidlom mogulov, kde vladli, uzivali si (5000ks harem, ejha fiha!), takze tam bola roznorda architektura aj z mramoru aj z cerveneho pieskovca. Muselo tam byt v casoch najvacsej slavy nadherne, nicim to nepripomina europske hrady ala kobka. A to ma ta pevnost cca 20-metrove steny. Mali tu bazeny, vyriesenu ventilaciu, distribuciu vody atd... Zachoval sa sice iba zlomok (najazdy, vojny, briti), a vacsinu komplexu okupuje indicka armada (nechapem preco) ale aj tak to bola nadhera.Pred pevnostou je klasicky dav predavacov a nadhanacov, a tu sa Helci podaril majstrovsky kusok. Jeden typek jej chcel predat male rozkladacie sachy, a zacal cenou 20 a hned skocil na 15. Helca povedala HMM, a ked vytiahla prachy tak z typka vypadlo ze ide o sumu v eurach. Tak ze nie, nasadli sme do autorikse, typek mi to vtlacil do ruk ze 900 rupek, co je cca ekvivalent tych 15 eur. My sme chceli ist prec, tak cena zacala klesat, 700, 600, ... Uz som na vodica krical nech sakra ide ked to skoncilo na 150. Helci povedala ze za 100 to berieme a voila ... Mame to! Ked clovek neprejavi moc zaujem, tak sa da vyjednavat, ale nevyjde to vzdy. Kazdopadne zlacnenie z 20 euro na 100 rs, to asi neprekonam :)

Red Fort

Dalsi den sme sa vybrali k Taj Mahalu bez umyslu ist dovnutra, ale spravit aspon par snimok z dialky. Vstupne sa platilo daleko od hrobky, a nas pokus obist to ukoncili policajti. Tak sme skocili do jednej z restik kde maju na streche terasy s vyhladom na hrobku, objednali si zradielko a kochali sa vyhladom. Ako povedal jeden zlatnik v Lehu, najlepsie veci pridu neocakavane, bez planovania. Nadherna, jednoducha pravda, ktora nas stale sprevadzala. Bystra Helca zrazu zbadala v menu ponuku SPECIAL LASSI. S nadejou v ociach som sa vybral za majitelom, a stretol som chlapca-pomocnika. Na otazku "special lassi=caras?" odpovedal lisiackym usmevom s iskrou v ociach "no caras, bhang sir!". V preklade nie hasis, ale rozmixovana trava (v jogurtovom napoji). Nasledovalo samozrejme objednanie, od Manali sme netestovali ziadne miestne vzorky, a to uz su ej bistu veru asi 2 tyzdne! Typek priniesol zelenu tekutinu ktoru sme s chutou vypili a doniesol nam 3 zapisniky plne odkazov jeho hosti za poslednych 14 rokov. Typicke boli vyrazne kladne reakcie na jeho Special lassi. S vedeckym zaujmom sme sa pustili do prezerania fotiek jeho rodiny a hosti a nechali sa odviest na atmosfericku prechadzku do nejakej zabudnutej cervenej hrobky. Cestou spat sme uz aj zabudli na lassi ked tu nahle zacalo nakopavat. Slusne sme sa zvladli rozlucit a dynamicky zmenili eura. Lepsi kurz nez v Ladakhu potesil, aktualny vyvoj mien nesledujeme. Zacalo ma bavit handlovanie s cykloriksami a tak som ich nizku ponuku 20 rupek kamkolvek do mesta znizil na skor uz teoretickych 15 do hotela. Prvych par odpadlo az sa chytil jeden postarsi junak. Slapal chudak asi pol hodku, hore kopcom aj tlacil, a tak sa nadrel ze sme mu tych povodnych 20 rupek s vycitkami dali. Dost kolonialisticky zazitok :)

Nasledne sme vyrazili do ulic, prepli na davovy zazitok, nakupili ovocie a dal som si rozbit 1 kokos, duzinu sme bastili do vecera. Vedla sme objavili lacnu a palivu restiku, idealna kombinacia. Lassi malo dlhy dojazd, predsa len konzumacia je trosku iny pohlad na problematiku. Tu je toto lassi vraj pomerne bezne, sme predsa na hraniciach s Radjastanom.
Dalsi den sme vyrazili do blizkeho Fathepur Sikri, co je mesto postavene ako sen mocneho vladca ale kvoli vode nevysiel. To co bolo zadarmo bolo dobre a fest otravovali miestni.

Fathepur Sikri

Posledny den sme sa rozhodli absolvovat zvysne pamiatky, takze sme si pozreli impresivny Taj Mahal, komplet bielo-mramorova hrobka gigantickych rozmerov. Kym clovek nestoji priamo pod tym tak sa to nezda az take velke. Samotna hrobka ma kvetinove ornamenty tvorene neuveritelne detailne, daleko nad urovnou ostatnych stavieb. Dalsi nasledoval Baby Taj, prva hrobka kde prisli mogulovia na chut mramoru. Potom sme sli obzriet hrobku vezira (premier?) jedneho z najmocnejsich vladcov a nakoniec obrovsku mesitu. Povodne nazvy radsej nepisem, maju islamsky chrarakter a moc toho nenapovedia.

Klasika, Taj Mahal

Vecer obligatny vlacik a rano nas cakalo zobudenie v posvetnom Varanasi, kde sa kvoli vyslobodeniu z kruhu vecneho rodenia a umierania spaluju mrtvi na brehoch Gangy. Ale o tom az nabuduce ;)

Leh 2

Opat su tu spravy z dalekeho Lehu, tentokrat to bude strucnejsie. 1.9. Zacal ladakhsky festival, ktory trva 15 dni. Na uvod bol sprievod roznych kmenov v krojoch, clenenie asi zabezpecila v minulosti mati priroda po udoliach. Kedze nie sme velki fanusikovia pola tak sme sa rozhodli napriek festivalu vypadnut este na 2 dni za budhistickymi pamiatkami.Tradicne skore ranne vstavanie aby sme stihli nepravidelny bus sa oplatilo. O 3 hodky neskor sme boli v mestecku Alchi, kde je jedina pamiatka komplex 4 svatyn. Ale akych! Ti blazni pomalovali v 11. storoci cele steny tisickami roznych bytosti z budhistickej mytologie, vacsinou v pozicii lotosoveho kvetu. Kresby su na velkost malieb neuveritelne detailne. Plus tradicne monstrozne sochy budhu, akurat v poslednej svatyni bolo tych soch viac, boli v strede a z kazdej strany to bol iny vyjav. Zo vsetkeho salal starobyly duch, skutocny zazitok. Miestni nas pohostili ladakhskym (vsade inde tibestkym volanym) cajom, co okrem mlieka zahrna slane maslo. Chut ... Hladam vhodne slovo ... Hladam ... No, nebolo mi po nom zle, takze asi tak :)

Dalsi den sme sa na ceste spat zastavili v mestecku Basgo, kde su zrucaniny palaca, plus dalsie chramy. Velmi pekne aj s okolim, dufam ze fotky budu stat za to :) Ako tak pozeram na jednom zastaveni von oknom, pristane zo strechy busu s rachotom na zem cca 20l flasa na plyn. Po par sekundach si uvedomim co by nastalo keby bola plna a buchla. Videl som raz video kedy do ohna hodili asi pollitrovu flasu, ten vybuch bol vysoky tak 15m. Tato asi bola prazdna, ale ako velmi ... Uff :)

Celu dalsiu cestu spat sme sli okolo vojenskych zakladni, namatkovo indian air force (maju tu letisko, obohnane 3-metrovym plotom), sniperi (oficialne scout) alebo udrzba lokalnych vysokohorskych ciest. Vojakov je vela aj v meste, prakticky v kazdom buse iez nejaki cestuju. Takmer ziadny ale nema kvera, takze to neposobi nejak prehnane. Ked si clovek uvedomi ze je v regione kde su hranice s Pakistanom a Cinou, a s obidvoma India viedla vojny v minulom storoci, tak sa moc necuduje. Akurat dufa ze kym tu je tak sa nic nezomelie, ale Cina (konci?) olympiadu a Pakistanskemu prezidentovi sa trasie kreslo. Aktualnejsie spravy nemame :) Je tu par pametnych tabuli na Kargil (mesto na zapad od Lehu, par sto km, zaciatok islamskeho Kasmiru) a rok 1999, kedy bol posledny vacsi konflikt s Pakistanom. Miestne jednotky boli urcite zapojene do vtedajsich tazkych bojov. Musim si to doma dostudovat...

Viacmenej nahodou sme sa dostali do obchodu so sperkami. Zvonku podobny ako 10 inych. Vo vnutri mal ale veci kvoli ktorym som TAKMER zacal lutovat ze nie som slecna aby som tu nadheru mohol nosit. Najviac ma zaujal zlaty prsten s masivnym topazom, ktory mal cca 650 reznych hran. Nedalo sa od toho odtrhnut oci. Cena 550 euro, ktovie aka by bola v europe. Ach jo, tak mozno v dalsom zivote :)

Vecer sme sa boli v ramci festu pozriet na tance miestnych kmenov, boli od pokojnych po divokych haluzakov, co s kovovymi nadobkami na hlavach zurivo behali coraz rychlejsie do kruhu. Nieco sme natocili na Helcin super fotak, tak uvidime.Dalsi den sme vyrazili na sutaz v lukostrelbe. Nastastie sme stretli mladika ktory tam siel tiez a zobral nas autom, inak by sme to nenasli. Dost zvlastne ze tu maju najvacsi festival v roku a takmer ziadny miestny netusi aky je program, ked si to zistime tak zase nevedia kde sa to miesto v ich vlastnom meste nachadza. O tom ze 3 km je podla nich 500m sa radsej nerozpisujem. Samotna sutaz sa niesla v znacne amaterskom ale uprimnom duchu, miestni borci z cca 15m triafali vsetko mozne, sem tam aj terc. Na ich obranu ale musim povedat, ze luky maju dost mizerne, tetiva je snad z pradelnej snury, sipy niekedy dost krive a nedobre sa to cele napina. Ano, skusil som si to. A dopadlo to neslavne ... Ale aspon som im neodstrelil sip na susedny oploteny pozemok, co sa stalo mnohym :)

Vecer sme stravili v znameni popijania miestnych marhulovych dzusov a este niecoho co sa vola seabuck thorn. Vraj skvely zdroj vitaninov a mineralov, chutovo faaakt dobry. Rano 4:30 taxik na letisko, parchant sa neukazal tak sme vyrazili do mesta a prve auto co sme stopli tak bol luxusny jeep-taxik, takze sme stihli. Prechod letiskom pripominal vybavovanie stavebneho povolenia (aspon co som pocul), kvoli aktualnej situacii v Kasmire.Po vzlietnuti ale zacalo maso. Zabudnite co som pisal o nadhernej (a drsnej) ceste z Manali do Lehu, toto bol prelet nad niekolko sto km dlhym pasom hor, sledovany z luxusnej vysky tak okolo 5 km. Nieco tak nadherne som v zivote nezazil (ako casto to na tejto ceste padne?), v dialke smer Kasmir a Pakistan sa tycil masiv daleko vyssi nez ten ponad ktory sme leteli. Zeby legendarna K2 ? Kazdopadne chvilu potrva kym to rozdycham ...

Pohlad z lietadla na oblast Zanskar

Dili ... Dufal som v lepsie zazitky nez minule, bohuzial marne. Cesta z letiska na spravny autobusak trvala cele 4 hodiny a stala tolko co nasledna 5-hodinova cesta do Agry. Menili sme taxiky a mhd podla miestnych, bohuzial ich mizerna az ziadna anglictina to moc neulahcovala. Tak nejak toto mesto nemam rad, prilis velke a v kombinacii s klasickym indickym chaosom neprijemne. A co sme sa pytali ludi co sme doteraz stretli tak nazor sa opakoval. Pri ceste z Nepalu do pustneho Radjastanu sa tam asi na 1 noc zastavime, ale viacmenej hlavne kvoli cervenej pevnosti a moznym nakupom striebra. Pokial ma clovek furu casu a penazi na riksov alebo chut sa hadat tak si Dilli uzije. Pokial sa ale chce dostat z bodu A do bodu B cim skor, je to castokrat bieda. Z Dilli nejdeme do Nepalu priamo kvoli trvajucemu monzunu, trekovanie v dazdi nie je nic moc...Tak som to nejak rozpisal, snad to dava zmysel a da sa to citat. Nabuduce z Agry a okolia ;)

Stok La

Po kratkej pauze sme tu opat. Aj ked uplynulo iba par dni, mame za sebou velmi intenzivny zazitok. Popisom navstev budhistickych klastorov sa nebudem moc zaoberat, staci povedat ze je to vacsinou nadherny zazitok, aj ked klastory by si zasluzili o dost vacsiu pozornost a udrzbu. A to mnisi podla vsetkeho nerobia. Ale ako tak pozeram, tak to je celoindicky problem, o veci a majetok sa nikto nestara, pokial s tym nie je nejaky problem. Velky problem. Ale spat ku klastorom. Tusim v Ticksey maju sochu Buddhu. 14-metrovu. Pozlatenu. A okolo vystavana budova. A takych sme videli viac. Takze asi tolko ku klastorom :)

Budhisticki mnisi davaju sirokemu okoliu o sebe vediet

Rozhodli sme sa pre nejaky aklimatizacny trek, a tak sme si nechali poradit helcinym kamosom Hobitom. Nie, nema vysku 1m, ale je vraj podobne nezdolny :) . Ide o 2-4 dnovy trek, prechod sedlom Stok La vo vyske 4800m a nejake drobne. Zacina sa v mestecku s priznacnym nazvom Stok, co je odhadom tak 3700m vysoko. Takze cca 1100m prevysenie. Ejha fujha, to bude aklimatizacny trek. A veru ze aj bol ...

Zaciatok cesty - ponici a kone

Po cca hodine od Stoku sa dostavame do cajovne, kde si davame prekvapivo caj a medzi ostatnymi trekermi zistujeme kadial vlastne do sedla. Zatial mame totiz spolocnu cestu s vystupom na horu Stok Kangri, co je nieco cez 6100m, a to fakt nedame :)
Odbocku sme nasli, pozorne nas sleduju miestne 'kamziky' a jastericky, vyska stupa a coskoro sa dostavame ku kamennym pastierskym chatrciam. Pri pohlade hore na sedlo vidime par pomaly sa pohybujucich bodiek, inak nikde nikto. Po vydatnom susenkovom obede ideme dalej, ale kedze sme tak 4300m vysoko, ide to ztuha. Postupne sa dostavame k tempu 10 krokov (~2 vyskove metre) a rozdychavanie. Nohy vladzu, ale zvysok nie. Po hodke a pol sme hore a zistujeme, ze skutocne sedlo je este tak pol hodky dalej. Nic moc pocit ked clovek caka uz iba klesanie :) . Vidime ludi v skutocnom sedle, co sami zda divne, tak dobri fakt nie sme aby sme ich dohnali.
Ked sme konecne hore, privita nas taky studeny vietor ze normalne vytahujeme vetrovku! Ludkovia predtym videni zmizli nevedno kam. Po obligatnej fotke a ladovom drinku letime dole o dost prudsim svahom a behom 2.5 hodky sme o 900m nizsie ubytovani v dedine v tzv. Homestay dome. Cca klasicke ubytko, akurat 4x drahsie nez to v Lehu a je v tom miestna vecera medzi domacimi. Tam stretavame typkov, ktorych sme nahanali. Je to particka 5 cechov z Plzne, ktori su v tejto oblasti takmer mesiac a toto bol ich posledny trek. Inak dost bezna situacia, cechov je v Ladakhu fakt dost, dokonca sa tu daju kupit aj nejake ceske knizky vo vypredaji.
Ale spat k treku, dalsi den sme vyrazili s novymi znamimi smer Spituk, co bola cca 6-hodinova cesta cez hlboke kanony chodnickom, na ktorom sme sa vyhybali nalozenym oslikom a sem tam aj ich majitelom. Novi kamosi sa s nami podelili na pomery vybornym gulasom (vliekli so sebou neskutocne mnozstvo veci), my chudaci sme poskytli aspon dezinfikovanu vodu. Akurat som to kus prehnal s chlorom, takze mala taky bazenovy buket. Stopli sme jeep a na korbe sa dostali spat az do Lehu.
Akurat sa mi na pate urobil nepekny pluzgier, takze dalsi den som vegetil drobnymi vyletmi za stravou a nakupmi. Ti miestni betari obchodnici vedia cloveka ukecat...
Zajtra zacina 15-dnovy festival miestnych umeni, tradicii a tak, tak som zvedavy co to bude za cudo. Zaujimavo zneje lukostrelba, uvidime co s tymi jednoduchymi lukmi spravia miestni carostrelci :)
Zdravime a posielame pozdravy z dalekych vysok, zakratko sme v Dilli ani co by vrtulkou na lietadle otocil.

P.S. Sorry ze nie je viac obrazkov, napriek cca 4x vyssej cene internetu som nebol schopny dat viac obrazkov nez prve dva ... tak snad nabuduce :)